Vajskovy ekspert: «Pry sučasnych srodkach techničnaj vyviedki schavać bajavuju techniku i vojski niemahčyma»

30.09.2017 / 10:01

Vajskovy ahladalnik Alaksandar Alesin vykazaŭ sumnieŭ, što rasiejskija vojski mahli zastacca ŭ Biełarusi paśla vučeńniaŭ «Zachad-2017», paviedamlaje radyjo «Svaboda». Spadarožniki dy inšyja techničnyja srodki vyviedki heta mohuć lohka vyznačyć.

Načalnik ukrainskaha Hieneralnaha štabu Viktar Muženka ŭ kamentary dla ahienctva Reuters zajaviŭ, što Rasieja pakinuła ŭ Biełarusi svaje vojski paśla vučeńniaŭ «Zachad-2017». 

Pavodle Ministerstva abarony Biełarusi, apošni čyhunačny ešalon z vajskoŭcami i technikaj Uzbrojenych siłaŭ Rasiei, jakija brali ŭdzieł u vučeńniach «Zachad-2017», vybyŭ 28 vieraśnia.

Ekspert u vajskovych pytańniach Alaksandar Alesin na prośbu Svabody prakamentavać zajavu ŭkrainskaha hienerała Viktara Muženki vykazaŭ takoje mierkavańnie:

«Ja dumaju, što z ulikam sučasnych srodkaŭ techničnaj vyviedki, kali spadarožnik moža vyjavić praktyčnaha kožnaha sałdata — da taho ž, akramia aptyčnaj vyviedki, jość infračyrvonaja vyviedka, radyjoelektronnaja vyviedka dy inšyja, — schavać nijakija vojski niemahčyma. Navat kali b i paśmieŭ chto heta zrabić, było b haniebnaje vykryćcio dla ŭsiaho śvietu. Dumaju, što navat sprabavać nia buduć.

Da taho ž Biełaruś — udzielnica Damovy ab abmiežavańni zvyčajnych uzbrajeńniaŭ u Eŭropie. I inšyja padpisanty hetaha pahadnieńnia mohuć zapatrabavać ad Biełarusi inspekcyi paznačanaha rajonu. To bok jany mohuć pryjechać i spraŭdzić, kali ŭźniknuć padazreńni.

Tamu ja nia dumaju, što chtości budzie ryzykavać i chavać toje, što zaviedama znojduć, navat kali b i była takaja niadobraja zadumka. Tamu ja liču, što, u pryncypie, niemahčyma. Nu, moža, niejkaja kabieta schavaje niejkaha prybłudnaha rasiejskaha sałdacika ŭ siabie na sienavale…

Ale kab niejkija surjoznyja častki i padraździaleńni, da taho ž z bajavoj technikaj — sumniajusia. Ja miarkuju, što zajavy ŭkrainskaha hienerała Muženki — heta praciah toj infarmacyjnaj vajny, jakaja viałasia da pačatku vučeńniaŭ. Ja spadziavaŭsia, što paśla vučeńniaŭ heta ŭsio spynicca. Ale, vidać, nia ŭsie mety dasiahnuty. Ukraina, viadoma, žadaje atrymlivać ekanamičnuju, vajskovuju dapamohu, dapamohu ŭzbrajeńniem. Akramia taho, jana žadaje, kab joj, tak by mović, usiaśvietnaja hramadzkaść spačuvała jak krainie, jakaja patencyjna moža zaznać rasiejskuju ahresiju. Ja miarkuju, vytoki padobnych zajavaŭ takija. Da rečaisnaści jany nia majuć nijakaha dačynieńnia».