Politico: Ukraina za apošnija hady stała žytnicaj Jeŭropy i Blizkaha Uschodu. Napad na jaje pryviadzie da dzikaha skačka cen na pradukty

Kali Rasija ŭvarviecca va Ukrainu, heta budzie vialikija nastupstvy dla hłabalnaj biaśpieki i rynkaŭ enierharesursaŭ. Adnak jość jašče adna z’java, jakuju varta ŭličvać.

10.02.2022 / 16:21

Ukraina apošnija hady źbirała rekordnyja ŭradžai kukuruzy i pšanicy. Fota: depositphotos.com.

Ukraina — adzin z najbolšych u śviecie vytvorcaŭ sielhaspradukcyi. Kali tam pačniecca vialiki kanflikt, heta vykliča turbulentnaść na rynku praduktaŭ i rost cenaŭ na ježu. I heta pry tym, što śviet i tak maje spravu z poskavidnym skačkom inflacyi, piša Politico.

Ciapier Ukraina pastaŭlaje ŭ JeS prykładna čverć jaho impartu ziernievych i aleju, u tym liku kala pałovy impartu kukuruzy. JeS maje mocnuju charčovuju vytvorčaść, tamu, napeŭna, jon budzie zdolny adaptavacca da novaj realnaści biez pastavak z Ukrainy.

Zusim inšaja sprava — Blizki Uschod i Paŭnočnaja Afryka. Jehipiet, naprykład, zakuplaje šmat ukrainskaha ziernia. Livan vielmi zaležyć ad impartu pšanicy, i 55% usich jaje pastavak tudy ažyćciaŭlajecca z Ukrainy. Pry hetym prablemy z pastaŭkami ježy byli ŭ svoj čas siarod ruchavikoŭ padziej Arabskaj viasny, i JeS pastajanna turbuje mahčymaść novaj niestabilnaści ŭ tym rehijonie.

I navat u JeS pieraboi z charčovymi pastaŭkami z Ukrainy vykličuć karotkaterminovy šok. Vajna ŭ asnoŭnym paŭpłyvaje na aptovych imparcioraŭ i vytvorcaŭ ježy, jakija ŭžo vymušanyja padcisnucca ŭ suviazi z vysokimi cenami na enierharesursy i žorstkimi ekałahičnymi patrabavańniami ad jeŭrapiejskich rehulataraŭ. U dadatak, kukuruzu z Ukrainy šyroka vykarystoŭvajuć u karmavych metach, i jaje niedachop moža sur’iozna paškodzić vytvorčaści miasa i małaka ŭ JeS. Naprykład, samy vialiki imparcior kukuruzy ŭ JeS — Ispanija, tamu kanflikt va Ukrainie paŭpłyvaje nie tolki na canu bahietaŭ u Paryžy, ale i na jakaść ispanskaha chamonu.

U 2021 hodzie Ukraina sabrała rekordny za ŭsiu historyju krainy ŭradžaj ziernievych: 106 miljonaŭ ton. Rekord dasiahnuty dziakujučy rostu ŭradžajnaści, jakaja vyrasła proci minułaha hoda na 18 pracentaŭ. Pra heta paviedamiła Ministerstva ahrapalityki Ukrainy. Heta ŭ dva razy bolš, čym Ukraina źbirała ŭ samyja ŭdałyja hady ŭ saviecki čas, da 1991 hoda.

Nashaniva.com