Nastajaciel carkvy Usich Śviatych u Minsku dobra znajomy navat tym, chto nie cikavicca pravasłaŭjem. Fiodar Poŭny — časty hość na telebačańni. Jon ža pobač sa spartsmienami i prezidentam na važnych spabornictvach. Mienavita ŭ jaho carkvu Łukašenka ŭ apošnija hady prychodzić na vialikija śviaty.

Ajciec Fiodar — telezorka. Za svaje niadzielnyja propaviedzi jon atrymlivaŭ «Televiaršyniu»

Ajciec Fiodar — telezorka. Za svaje niadzielnyja propaviedzi jon atrymlivaŭ «Televiaršyniu»

«Naša Niva» raskazvaje historyju žyćcia Fiodara Poŭnaha — samaha nabližanaha da ŭłady biełaruskaha śviatara, jaki nie chavaje svaich ambicyj i suviaziaŭ z palitykaj.

Karani ajca Fiodara

Piatro Poŭny, baćka ajca Fiodara, staŭ śviatarom, jašče kali pravasłaŭje było faktyčna pad zabaronaj, u 1950-­ia hady. Jaho zhadvajuć dobrym słovam u mnohich haradach i vioskach Homielščyny, dzie jamu daviałosia słužyć.

Ale spačatku była vučoba ŭ Žyrovickaj sieminaryi. Tam Piatro i paznajomiŭsia z charystkaj Maryjaj. Razam jany pražyli kala 40 hadoŭ.

Viasielnaje fota Piatra i Maryja Poŭnych

Viasielnaje fota Piatra i Maryja Poŭnych

Kali Poŭny słužyŭ u brahinskaj vioscy Sialec (a heta byŭ adziny chram na terytoryi troch susiednich rajonaŭ), u siamji naradziŭsia pieršyniec Fiodar. Adtul u 1960 hodzie śviatara pieraviali ŭ viosku pad Homielem. U Hałovincach jon adsłužyŭ try hady, pakul carkvu nie zakryli — zamiest jaje zapracavaŭ sielski kłub.

Praź niejki čas ajciec Piatro apynuŭsia ŭ Kalinkavičach. Tam zakryli adzinuju ŭ horadzie carkvu, ale miascovyja vierniki nie zdalisia. Jany vybili-taki dazvoł pabudavać chacia b draŭlany, ź viaskovaj chaty, chram na ŭskrajku horada.

Niekalki hadoŭ tamu na miescy carkvy pastaŭ novy cahlany chram. Fota globus.tut.by za 2004 hod

Niekalki hadoŭ tamu na miescy carkvy pastaŭ novy cahlany chram. Fota globus.tut.by za 2004 hod

«U 1964 hodzie, kali my dabudavali carkvu Uśpieńnia Baharodzicy, siudy prysłali stałaha śviatara. A toj kaža: niešta ŭ vas tut navat choru niama, ja lepš z maładym pamianiajusia, — raskazvaje Julija Hrabienščykova (Taraškievič), jakaja niekalki dziesiacihodździaŭ była ŭ carkvie kaznačejem. — Voś ajciec Piatro i pryjechaŭ siudy. Stajali adnyja ścieny. A jon i ramy staviŭ, i ikanastas rabiŭ — usiu pracu vykanaŭ!»

Praŭda, praź niekalki miesiacaŭ Piatra znoŭ zabrali bližej da Homiela. I jon pačaŭ budavać chram u vioscy Jaromina.

Fota globus.tut.by

Fota globus.tut.by

A ŭ pačatku 1990­-ch Piatro Poŭny viarnuŭsia u Hałovincy, u viaskovy draŭlany chram, u jakim słužyŭ 30 hadoŭ tamu.

Fota cerkov.ru

Fota cerkov.ru

Žachlivaja śmierć maci

Julija Hrabienščykova z pryjemnaściu ŭzhadvaje ajca Piatra. Navat paśla jahonaha adjezdu jany padtrymlivali suviaź. I kali ŭ Kalinkavičy pryjazdžali vysokija čyny BPC, Julija Mironaŭna zaŭsiody dapamahała arhanizavać sustreču haściej. Adnak u kancy 90­-ch suviaź ź Piatrom Poŭnym na niekatory čas była zhublena. «Ja jaho doŭha šukała: kudy padzieŭsia Piatro Poŭny?» — uzhadvaje jana.

Akazałasia, što ajciec Piatro pryniaŭ postryh i źmianiŭ imia na Fieadosij. Hetamu papiaredničała trahičnaja historyja.

U noč na 7 žniŭnia 1994 hoda dvoje złačyncaŭ zaleźli ŭ homielski dom Poŭnych praz adčynienuju fortku. Raźličvali, što śviatar zachoŭvaje doma hrošy. Bandyty pyrsnuli haspadaram u vočy hazam z bałončyka i pačali źbivać, patrabujučy pryznacca, dzie schavanyja dalary. Ničoha nie daznaŭšysia, urešcie syšli, prychapiŭšy z saboj siem ikonaŭ.

Haspadaroŭ jany zaharnuli ŭ dyvany i źviazali. Piatro zdoleŭ vybracca žyvym, a voś 63­-hadovaja matuška Maryja zahinuła.

Ekśpiertyza pakazała, što jana pamierła ad udušša… Žančynu pachavali na manastyrskich mohiłkach u Žyrovičach, na radzimie. Tam zastaŭsia i Piatro-­Fieadosij.

Ciapier jon archimandryt, duchoŭnik Śviata­-Uśpienskaha Žyrovickaha manastyra. Uzrost biare svajo, i šmat času sychodzić na lačeńnie.

Braty Poŭnyja

Fiodar byŭ starejšym synam u siamji. Dva jahonyja braty taksama pajšli pa carkoŭnaj linii.

Małodšy, protadyjakan Pavieł, słužyć u bratavaj carkvie Usich Śviatych i dapamahaje Fiodaru. Pazaletaś jamu ŭručyli orden Kiryły Turaŭskaha — adnu z najvyšejšych uznaharod Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy.

Siaredni, Hienadź, zaniaŭsia navukova­-vykładčyckaj dziejnaściu. Jašče za savieckim časam jon staŭ kandydatam bahasłoŭja. Adzin ź jahonych najbolš cytavanych artykułaŭ — ab škodzie stvareńnia aŭtakiefalnych cerkvaŭ. «Heta moža vykarystoŭvacca ŭ palityčnych metach», — zaścierahaŭ jon u 1990-­ia. Ciapier Hienadź — dacent Minskaj duchoŭnaj akademii.

Hienadź Poŭny

Hienadź Poŭny

 Lotčyk-­dyzajnier-­sakratar

A voś sam Fiodar Poŭny spyniŭsia na carkvie nie adrazu. Jahonaja duša prahnuła palotu ŭ pramym i pieranosnym značeńni słova. «U 8­-m kłasie dumaŭ źjechać vučycca ŭ Čarnihaŭskaje vajenna­-avijacyjnaje vučylišča», — pryznavaŭsia jon. Ale nie adpuściła maci.

Pa adukacyi Fiodar — dyzajnier, advučyŭsia na adpaviednym fakultecie Akademii mastactvaŭ (tady Teatralna-mastacki instytut). Ale paśla słužby ŭ vojsku vyrašyŭ pajści pa baćkavym šlachu — u pravasłaŭje.

Padčas vučoby ŭ Maskoŭskaj duchoŭnaj akademii Poŭny syšoŭsia ź minskim mitrapalitam Fiłaretam, jaki byŭ jašče i staršynioj Adździeła zamiežnych carkoŭnych suviaziaŭ, i patryjaršym ekzarcham Zachodniaj Jeŭropy. Fiodar staŭ jahonym asabistym sakratarom.

Fiodar Poŭny z patryjarcham Kiryłam i staršyniom Minharvykanama Mikałajem Ładućkam.

Fiodar Poŭny z patryjarcham Kiryłam i staršyniom Minharvykanama Mikałajem Ładućkam.

Mienš čym praz hod paśla paśviačeńnia ŭ śviatary jaho adpravili słužyć u Hiermaniju. Poŭnamu było ŭsiaho 27 hadoŭ — samy małady saviecki śviatar, nakiravany za miažu!

Mnohija daśledčyki relihii pisali, što ŭ saviecki čas sakratarami staršyni Adździeła zamiežnych carkoŭnych suviaziaŭ pracavali vyklučna supracoŭniki śpiecsłužbaŭ. Hetaksama i śviatarami za miažu nakiroŭvali tolki ludziej, źviazanych z KDB. Viadoma, dakumienty pra heta zastajucca zakrytymi, tamu z peŭnaściu ničoha śćviardžać niamožna.

Kaleha staŭ ziaciem

Zakinuć słova za Fiodara moh i jašče adzin upłyvovy biełaruski śviatar — Iaan Charaševič. Jon adkazvaŭ za pryjom zamiežnych haściej u minskaj jeparchii, a raniej paśpieŭ pasłužyć u Ałma­Acie, na Kaśpii i ŭrešcie razam ź siamjoj byŭ zakinuty ŭ Hiermaniju.

Cieść — Iaan Charaševič

Cieść — Iaan Charaševič

Jahony syn Uładzimir advučyŭsia na miedyka, a paśla taksama pajšoŭ u śviatary. Była jašče i dačka Alena.

Kali Iaan razam z dačkoj pryjšoŭ na sustreču ź Fiłaretam i jahonym sakratarom Fiodaram, mitrapalit adrazu vyznačyŭ: «Dobraja žonka budzie!». Praroctva spraŭdziłasia i Fiodar z Alenaj pabralisia šlubam. Žonka ŭ Poŭnaha — žurnalistka, pracavała na radyjo, a da niadaŭniaha času była namieśnikam dyrektara chołdynha «Minsk-­Naviny». Cikava, što padpisvałasia jana dziavočym proźviščam.

 Pierabudova i viartańnie

U siaredzinie 1987 hoda Fiłaret i Charaševič adpravili maładoha śviatara dalej ad biełaruskaj radyjacyi. Słužyć jon staŭ u Chramie-pomniku ruskaj słavy ŭ Lejpcyhu. Maładaja žonka Alena adčuvała tut siabie jak doma — u toj samaj carkvie siem hadoŭ słužyŭ jaje tata. Nieŭzabavie ŭ siamji naradziłasia dačka, jaje taksama nazvali Alenaj. «Dzietak praz Čarnobyl bolš nie było», — łakanična zaŭvažaŭ Fiodar u intervju.

Śviata-Alaksiejeŭski chram-pomnik Ruskaj słavy ŭ Lejpcyhu

Śviata-Alaksiejeŭski chram-pomnik Ruskaj słavy ŭ Lejpcyhu

Jak i raźličvaŭ Fiłaret, sprytny śviatar zaniaŭsia aktyŭnaj hramadskaj dziejnaściu. Pry jahonaj dapamozie na azdaraŭleńnie vyvozilisia sotni, kali nie tysiačy biełaruskich dziaciej, paciarpiełych ad nastupstvaŭ Čarnobylskaj katastrofy. A sam Poŭny atrymaŭ dośvied i suviazi, jakija dapamahli jamu ŭ budučyni.

U kancy 1980-­ch adbyłasia sustreča Michaiła Harbačova i patryjarcha Pimiena, prymierkavanaja da 1000­-hodździa chryščeńnia Rusi. Paśla jaje cisk na relihiju źmienšyŭsia, pravasłaŭnyja atrymali dazvoł na adkryćcio novych chramaŭ. U Minsku viernikam spačatku była pierada­dzienaja carkva Maryi-Mahdaleny, u jakoj apošnija dziesiacihodździ znachodziŭsia kinaarchiŭ.

Fiłaret pryznačyŭ nastajacielem cieścia Poŭnaha, Iaana Charaševiča. «Hałoŭnaj śviatyniaj chrama źjaŭlajecca čaścica moščaŭ Maryi­-Mahdaleny, jakuju pieradaŭ ziać», — pryznavaŭsia śviatar. Razam ź im chram adnaŭlaŭ syn Uładzimir. Ciapier Charaševič­-małodšy — protaijerej u baćkavaj carkvie.

A nieŭzabavie mahčymaść pabudavać «svaju» carkvu atrymaŭ i Fiodar.

U 1991 hodzie Fiłaret raskazaŭ jamu, što pravasłaŭnaj carkvie vydzielili dva novyja ŭčastki pad budaŭnictva ŭ Minsku — na vulicach Prytyckaha i Kalinoŭskaha. I prapanavaŭ Fiodaru viartacca ź Lejpcyha i ŭziacca za stvareńnie chrama Usich Śviatych. Poŭny pahadziŭsia, choć mieŭ u Hiermanii vid na žycharstva.

Biznes­-prajekty

Što praŭda, budoŭla pačałasia niachutka, a išła jašče marudniej. To nie było hrošaj, pakul nie dapamahła dziaržava, to nastajaciela zajmali inšyja kłopaty.

Tym bolš jon zastavaŭsia ŭ Hiermanii. Ź Lejpcyha jon kančatkova viarnuŭsia tolki ŭ samym kancy 1994 hoda.

Tady jakraz hrymieła hučnaja sprava — dziejnaść kampanii «Dyjakonija», stvoranaj pry Biełaruskim ekzarchacie.

Za košt vyzvaleńnia ad padatkaŭ i zboraŭ biznes byŭ nadzvyčaj paśpiachovym.

Praz «Dyjakoniju» ŭ Biełaruś prypłyvali biaskoncyja partyi tavaraŭ. Adnym z asnoŭnych nakirunkaŭ dziejnaści kampanii byŭ impart darahoha ałkaholu.

Jašče adnym paśpiachovym biznes­-prajektam Fiodara Poŭnaha, jaki ŭznačaliŭ adździeł źniešnich suviaziaŭ BPC, stała budaŭnictva Doma miłasernaści. Idejaj stvareńnia sacyjalnaha centra jon ščylna zaniaŭsia pa viartańni z Hiermanii.

 Miedcentr z hatelem

Dziakujučy jahonym i Fiłaretavym suviaziam, u krainu z razmacham paciakła humanitarnaja dapamoha. Dziakujučy joj, u 2002 hodzie Dom miłasernaści zapracavaŭ.

U pieršapačatkovuju zadumu čas unios źmieny. «Dom miłasernaści dapamahaje ŭsim», — zajaŭlaŭ Fiodar Poŭny.

A paśla ŭdakładniaŭ, što niekatoryja katehoryi nasielnictva jaho nie cikaviać: «Heta nie ŭstanova dla sastarełych. Biazdomnych i darmajedaŭ tut nie zaachvočvajuć».

Što Dom miłasernaści ŭjaŭlaje saboj ciapier? Pieradusim, niatanny pryvatny miedycynski centr. Techniki, padoranaj zamiežnikami, chapiła ź liškam.

Patryjarch Alaksiej II, jaki kuryravaŭ budoŭlu, naprykład, padaryŭ stamatałahičny kabiniet. Chirurhija, kaśmietałohija, stamatałohija, dyjahnostyka, dohlad i reabilitacyja chvorych — usio heta pracuje na vysokim uzroŭni, ale i pa adpaviednych rynkavych cenach.

Pryjści ŭ Dom miłasernaści i prosta paprasić miłasernaści ŭ vas nie vyjdzie.

Jość tut i «Mitrapalitava haścinaja». Inšymi słovami — nievialiki hatel, jaki pa svaich charaktarystykach adpaviadaje trom ci čatyrom zorkam kamfortu. Čaho varty chacia b padahreŭ padłohi ŭ kožnym z numaroŭ. Što praŭda, ceny demakratyčnyja. Za noč na dvaich u dvuchuzroŭnievych apartamientach pavyšanaj kamfortnaści treba zapłacić usiaho $90. Naprykład, u trochzorkavaj «Płaniecie» samy tanny numar dla dvaich kaštuje $140.

Aproč taho, u Domie miłasernaści pracujuć majsterni pa vyrabie adzieńnia dla śviataroŭ, ładziacca raznastajnyja relihijnyja sustrečy, siudy pryjazdžajuć pravasłaŭnyja delehacyi z usiaho śvietu. Dyj «dary vieščunoŭ» Fiodar Poŭny pryvioz mienavita siudy.

 Prydvorny śviatar

A što ž Usichśviackaja carkva, dziela jakoj ajca Fiodara i zaklikali viarnucca nazad? U adnym z samych vieličnych chramaŭ Minska dahetul viaducca apošnija azdablenčyja raboty. Adnak navat u niaskončanym vyhladzie jaje štohod na Rastvo naviedvaje Alaksandr Łukašenka. Admietna, što ŭ carkvie Fiodara Poŭnaha jon źjaŭlajecca čaściej, čym u astatnich chramach.

Blizkaść da kiraŭnika dziaržavy dapamahała protaijereju i ŭ inšych jaho spravach.

Fiodar Poŭny nie chavaje, što na momant adkryćcia Doma miłasernaści nie było nijakich jurydyčnych padstaŭ dla jaho isnavańnia. Carkva nie mieła prava zajmacca padobnaj dziejnaściu, ale na heta zapluščyli vočy.

A paśla adkryćcia centra protaijerej niečakana daviedaŭsia, što musić płacić padatak na ziamlu, što zusim nie ŭvachodziła ŭ jaho płany. Ale padatak udałosia admianić.

Ci praŭda, što Fiodar chryściŭ Kolu Łukašenku? Śviatar nie paćviardžaje, ale i nie abviarhaje: «Duchoŭnyja momanty nie afišujucca».

Palityčnaja i relihijnaja karjera

Imia Fiodara Poŭnaha nazyvałasia ŭ liku imaviernych kandydataŭ na miesca mitrapalita Fiłareta. Pryčym jamu b nie pieraškodzili ni status «biełaha duchavienstva», ni žonka z dačkoj. Pavodle pravasłaŭnych kanonaŭ, jon moh syści razam z žonkaj u manachi (stać «čornym duchavienstvam»), i paŭnaletniaja dačka nie brałasia b pad uvahu. U lubym vypadku Maskva pryznačyła novym mitrapalitam Paŭła (Hieorhija Panamarova), i dyskusija nakont pierśpiektyŭ Fiodara adkłałasia na niavyznačany termin.

Voś tolki bolšaść śviataroŭ niedalublivajuć Fiodara. Chtości za publičnaść, chtości — za pryvilei, atrymanyja ad ułady. Dyj u samoha Poŭnaha ambicyi nie tolki relihijnyja, ale i palityčnyja.

U 2008 śviatar mieciŭ u sienatary. Adnak paśla sustrečy z patryjarcham Alaksiejem II prynios zajavu ŭ CVK, što jon bolš nie choča być abranym u saviet respubliki, pakolki nie atrymaŭ dabrasłavieńnia.

Padčas prezidenckich vybaraŭ u 2010 Fiodar Poŭny taksama vykazaŭ svaju pazicyju. Paśla taho, jak staršynia CVK Lidzija Jarmošyna demanstratyŭna pakinuła studyju tok-­šou «Vybar», ratavać situacyju ŭziaŭsia ajciec Fiodar. «Toje, što adbyvajecca tam, heta strašna, — raskazvaŭ jon pra Płošču. — Tam pravić nie demakratyja, a zusim inšyja siły».

Hladzieć z 1:46

Nie abyšłosia bieź Fiodara Poŭnaha i na Alimpijadzie ŭ Sočy. Jon byŭ adnym z «zaŭziataraŭ u škarpetkach», jakija na čale z Łukašenkam sustrakali ŭ «domie prezidenta» Darju Domračavu. Ajciec Fiodar Poŭny nie padkidaŭ čempijonku, saramliva stojačy ŭbaku. Zatoje padčas «čajapićcia» nie ŭpuściŭ mahčymaści padniać kielich vina i pramović tost: «Chaču pavinšavać našaha prezidenta, jaki tak chvalavaŭsia. Ja byŭ śviedkam hetych chvalavańniaŭ i niedzie navat advažyŭsia skazać Alaksandru Ryhoraviču, što vy patrebnyja nie tolki sportu, ale i krainie».

Hladzieć z 4:50

***

Protaijerej Fiodar Poŭny

Naradziŭsia ŭ 1959 u Brahinskim rajonie Homielskaj vobłaści. Vučyŭsia ŭ Minskim teatralna­-mastackim instytucie. Paśla słužby ŭ vojsku vučyŭsia ŭ maskoŭskich duchoŭnych škołach. Byŭ asabistym sakratarom Fiłareta.

Słužyŭ u Minskim kafiedralnym sabory (1986—­1987), Chramie­pomniku ruskaj słavy ŭ Lejpcyhu (1987­—1994). Paśla viartańnia ŭ Minsk zaniaŭsia budaŭnictvam chrama Usich Śviatych i Doma miłasernaści. Žanaty, maje dačku.

Usichśviackaja carkva z pomnikam Alaksieju II na ŭvachodzie — samy pampiezny chram Minska.

* * *

Śviatar u Drazdach

Fiodar Poŭny — adziny pradstaŭnik carkvy, jaki atrymaŭ zaprašeńnie pasialicca ŭ Drazdach, zvyšelitnym kvartale dla čynoŭnikaŭ i biznesmienaŭ.

Śviatar raskazvaŭ, što braŭ kredyt na budaŭnictva. Ciapier jamu naležyć 15 sotak, a na ich — nievialiki dvuchpaviarchovy katedž. Siarod susiedziaŭ jaho vyłučaje ikona na fasadzie.

Ale heta nie ŭsia nieruchomaść Poŭnych. Daŭnym-­daŭno siamja (Fiodar i braty) atrymała ažno try kvatery ŭ prestyžnym domie pa vulicy Staražoŭskaj, na ŭźbiarežžy Śvisłačy. Heta toj samy dom, da jakoha Juryj Čyž prybudavaŭ svoj hmach «La Trajeckaha».

Čatyrochpakajoŭka zastałasia dačce Fiodara Poŭnaha, jašče adna kvatera zapisanaja na samoha śviatara. A treciuju kvateru protaijerej u siaredzinie 2000-­ch hadoŭ u pradaŭ za hihanckija na toj čas $115 tysiač dačce Uładzimira Piefcijeva (nieviadoma, ci taho samaha miljaniera).

* * *

Praviły žyćcia Fiodara Poŭnaha

  • Ja bačyŭ, kolki ŭ Łondan (na Alimpijadu — «NN») panajechała ŭsiakich viedźmakoŭ i inšaj poskudzi. Na mnie zaŭsiody byŭ kryž z 33 čaścicami śviatych moščaŭ, schavany ad vačej. Jak ža adčuvali jaho hetyja ludzi, časam prosta kidalisia ŭbok.
  • Kali na samalocie laču, u mianie ŭ navušnikach hučyć Psałtyr abo Akafist śviacicielu Mikałaju. Heta značyć, uvieś maršrut faktyčna aśviačajecca malitvaj.
  • I hornyja łyžy vielmi lublu. Pakul padymiešsia na haru, uschvališ Tvorcu za navakolnuju pryhažość. A potym troški zadavalnieńnia atrymaješ. Samaja vialikaja chutkaść, jakuju zasiek pa navihatary, — 123 km/h.
  • Mnohaje zaležyć ad taho, jak čałaviek pieršy raz uvojdzie ŭ chram i chto jaho tam sustrenie. Časta byvaje, kali zvyčajny śviecki čałaviek pačynaje pavučać taho, chto robić pieršyja kroki ŭ chram, — i ŭ našaj parafii heta vielmi rezka spyniajecca.
  • Jak ty pavinien žyć, jak pavinien rabić — nie niejkija orhany kantrolu, nie Dziaržkantrol vyznačaje, a sam Boh u ciabie samy hałoŭny kantralor.
  • Prychodzić žonka z carkvy, a muž lažyć na kanapie kala televizara pobač z haroj niedakurkaŭ. Nie treba pačynać jaho piłavać: «Ach, taki­-siaki». Chaj jon tvoj bol, tvoj kłopat, ale pryniasi jamu z chrama paschu, padydzi da jaho z radaściu — i jon biezabaronny.
  • Možna hetak vypuklić žyvot, raspušyć baradu, palcy pa­krutomu rastapyryć: «Ja buduju chram!» A moža być zusim inšaja ŭnutranaja nastrojenaść: «Mnie Hospad davieryŭ takuju spravu. Jakaja ž miera majoj adkaznaści!» I tady samaja hałoŭnaja słužba kantrolu — tvajo sumleńnie.
  • Nu pajechaŭ prezident z małym da Papy. Nie treba ž z hetaha rabić šou. A chto robić? Jon? Nie! Heta robiać tyja, chto zdymaje, fatahrafuje i piša.
  • Mnohija (naprykład, našy apazicyjaniery) pakutujuć na toje, što krytykujuć ludziej navokał. Ale heta ž samaje prostaje! A vy vaźmicie i pakažycie supraćlehły prykład.
  • Ja z usimi dobra znajomy i z usimi maju ščyryja adnosiny. Z našym prezidentam Alaksandram Łukašenkam u tym liku.
Клас
1
Панылы сорам
2
Ха-ха
0
Ого
1
Сумна
0
Абуральна
3

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?