U čas, kali rasijskija kanvoi praciahvajuć nastup na Ukrainu, Uładzimir Pucin surjozna ŭziaŭsia za viartańnie dobraj słavy damovie Hitlera i Stalina, što faktyčna raspačała Druhuju suśvietnuju vajnu.
Padčas svajho vystupu ŭ Muziei sučasnaj rasijskaj historyi Pucin zaznačyŭ, što ''Saviecki Sajuz padpisaŭ z Hiermanijaj damovu ab nienapadzie. Kažuć: «Aj, jak kiepska!» A što kiepskaha, kali Saviecki Sajuz nie chacieŭ vajavać?»
Nasamreč Stalin chacieŭ vajavać. A pakt Mołatava-Rybientropa 1939 hoda miž inšym utrymlivaŭ sakretny pratakoł, što padzialiŭ Uschodniuju Jeŭropu pamiž Hitleram dy Stalinym. U nastupnym miesiacy paśla padpisańnia damovy adbyŭsia sumiesny niamiecka-saviecki zachop Polščy.
Kažučy pra dobruju zamiežnuju palityku tych hadoŭ, Pucin nie tolki parušyŭ šmathadovaje savieckaje tabu, ale taksama źmianiŭ ułasny punkt hledžańnia, bo raniej akreślivaŭ pakt jak «amaralny». Pra što paśla pajšła havorka? Čym tak moža pryciahvać rasijskaha lidara zbližeńnie SSSR z fašysckaj Hiermanijaj?
Histaryčnaje značeńnie pakta Mołatava-Rybientropa nie mahło b być jašče bolšym, čym jość: mienavita jon staić za sumiesnaj saviecka-niamieckaj ahresijaj suprać Uschodniaj Jeŭropy i ŭsimi trahiedyjami, što pryniesła vajna krainam rehijona.
Stalin pajšoŭ na supracoŭnictva z Hitleram, dobra ŭśviedamlajučy antysiemityzm apošniaha, navat dastasavaŭ da plonnaj supracy ŭłasnuju dypłamatyju. Kali 20 žniŭnia 1939 h. Hitler prapanavaŭ Stalinu sustreču, toj achvotna zhadziŭsia, pryhatavaŭsia zahadzia, źmianiajučy na pasadzie narkama zamiežnych spraŭ Maksima Litvinava, što mieŭ jaŭrejskaje pachodžańnie, na ruskaha — Viačasłava Mołatava. Dla Hitlera zvalnieńnie Litvinava mieła vyrašalnaje značeńnie. 23 žniŭnia Mołataŭ padpisaŭ damovu z kiraŭnikom nacysckaj dypłamatyi — Joachimam fon Rybientropam.
Dla ŭdzielnikaŭ kanhresa sijanistaŭ u Ženievie taja navina stała šakujučaj. Jany adrazu zrazumieli, što Hitlera spuścili z łancuha i nadychodzić vajna, padziei jakoj buduć trahičnyja pieradusim dla jaŭrejaŭ.
Chaim Viejcman, kiraŭnik kanhresa [uradženiec Motala, Biełaruś], zakryvaŭ jaho słovami: «Siabry, u mianie tolki adno pažadańnie: kab my vyžyli». I heta nie byŭ pusty pafas. Praź niapoŭnyja dva hady ŭ častcy Jeŭropy, jakoj datyčyŭ sakretny pratakoł, pačaŭsia Chałakost. Da 1945 h. ź miljonaŭ jaŭrejaŭ, što žyli na tym abšary, zahinuła bolšaja častka. […]
Sajuz Stalina z Hitleram mieŭ zhubnyja nastupstvy dla Polščy i troch bałtyjskich krain – Litvy, Łatvii i Estonii. U Polščy 17 vieraśnia 1939 h. Stalin dałučyŭsia da niamieckaha nastupu, vysyłajučy Čyrvonuju Armiju na ŭschod krainy. Paśla «sustrečy» nad Buham z sajuznym Viermachtam arhanizavany navat sumiesny parad. Tajnyja palicyi — savieckaja i niamieckaja — uzajemna paabiacali, što buduć karać luboje supraciŭleńnie. NKVD departavała kala paŭmiljona hramadzian Polščy ŭ HUŁAH i zakatavała tysiačy polskich aficeraŭ.
Praź dzieviać miesiacaŭ bałtyjskija krainy byli akupavanyja i dałučanyja da SSSR. Tyja try nievialikija dziaržavy stracili dziasiatki tysiač hramadzian u departacyjach, što pieradusim zakranuli elity. Zhodna z novym savieckim pravam, tyja dziaržavy byli pryznanyja niaisnymi, a dziaržaŭnaja słužba im była pryznanaja złačynstvam.
Z palityčnaj pamiaci Polščy i bałtyjskich krain jašče nie źnik saviecki mietad vyrašeńnia «źvierchu», ci isnuje taja ci inšaja kraina. Toj padychod praślizhvaje i ŭ sučasnaj rasijskich dekłaracyjach, ciapier užo adnosna Ukrainy.
Polšča, Litva, Łatvija i Estonija byli atakavanyja Stalinym, kali toj byŭ sajuźnikam Hitlera. Tamu tamtejšyja elity jak nichto inšy bačać iłžyvaść rasijskaj prapahandy, chacia b u tym, što Rasija była vymušanaja ździejśnić napad na Ukrainu, kab vyratavać Jeŭropu ad fašyzmu. Jany dobra pamiatajuć nie tolki sam pakt Mołatava-Rybientropa, ale i šerah haspadarčych damoŭ pamiž SSSR i fašysckaj Hiermanijaj z 1940—41 hadoŭ, a taksama falsifikavanyja vybary i prapahandu ŭ savieckaj śfiery ŭpłyvu. Padziei taho času abivajucca skažonym recham u apošnich zdareńniach va Ukrainie.
Reabilitacyja Pucinym pakta Mołatava-Rybientropa – heta čarhovy krok Maskvy da adnaŭleńnia idei padziełu Jeŭropy pamiž Rasijaj i Zachadam.
U sakaviku deputaty rasijskaha parłamientu prapanavali MZS Polščy sumiesna padzialić Ukrainu. Biezumoŭna, u Varšavie nichto surjozna takich prapanovaŭ nie ŭspryniaŭ. U svaim tryumfalnym vystupie paśla anieksii Kryma Pucin pierakonvaŭ, što niebiaśpieka dla etničnych ruskich była dastatkovaj nahodaj nastupu na Ukrainu. Padobnym čynam nacysckaja Hiermanija apraŭdvała achop Aŭstryi i Sudetaŭ, a SSSR – zachop Polščy. Takija ŭłasna histaryčnyja paraleli my musim pravieści, kab zrazumieć dakładna, što maje na ŭvazie Pucin, kali kaža, što Hiermanija pavinna z razumieńniem pastavicca da źmieny miežaŭ. Ciažka ŭjavić sabie jakuju-kolviek padtrymku padobnych idej u Bierlinie, mocnaja pazicyja jakoha abumoŭlena pierš za ŭsio jeŭrapiejskaj intehracyjaj. Adnak niekatoryja dastatkova važnyja niamieckija palityki, jak Hierchard Šroder abo Hielmut Šmit, uzvažvajučy lehitymnaść ukrainskaj dziaržavy, zrabili revierans u bok Maskvy.
Pamyłkova było b ličyć, što metaj siońniašniaj palityki Pucina źjaŭlajecca tolki ŭpłyŭ na los Uschodniaj Jeŭropy. My majem taksama spravu sa sprobaj Kramla adyści ad isnujučaj viersii ŭdziełu Rasii ŭ Druhoj suśvietnaj vajnie. Heta moža aznačać źmieny ŭ nacyjanalnaj histaryčnaj pamiaci pra vyniki vajny dla ŭsioj Jeŭropy.
Biezumoŭna, zaŭsiody isnavali dźvie viersii pamiaci pra vajnu – Saviecki Sajuz zmahaŭsia ŭ joj z abodvuch bakoŭ. U pieršym etapie – ad 1939 da 1941 hoda – jon byŭ sajuźnikam Hiermanii, što zmahaŭsia na ŭschodnim froncie i pastaŭlaŭ Hiermanii syravinu, naftu i charčavańnie, nieabchodnaje dla niamieckaj vajny z Narviehijaj, Danijaj, Hałandyjaj, Bielhijaj, Luksiemburham i, što važniej za ŭsio, z Francyjaj i Vialikabrytanijaj. Paźniej, kali Hitler parušyŭ damovu z Stalinym, i ŭ červieni 1941 hoda Viermacht ździejśniŭ napad na SSSR, Saviecki Sajuz chutka apynuŭsia pa inšy bok baraćby ź Vialikabrytanijaj i ZŠA.
Dziesiacihodździami pra pieršuju častku hetaj historyi savieckija aŭtarytety dalikatna maŭčali, zatoje hučna chvalili vajskovyja vysiłki Savietaŭ u druhoj častcy.
Saviecki Sajuz imknuŭsia pakazać siabie jak siłu, što addana abaraniaje śviet, tamu nielha było pryznać, što ŭ svoj čas jon byŭ adnoj ź dziaržaŭ, što raspačali suśvietnuju vajnu.
Mienavita tamu paślavajennaja savieckaja prapahanda, padobna da siońniašniaj rasijskaj, atajasamlivała Zachad z fašyzmam – heta byŭ svojeasablivy srodak na zabyćcio pra toje, chto nasamreč zmahaŭsia na baku fašystaŭ, kali pačałasia vajna.
Kali ŭziać pad uvahu miljony achviar siarod savieckaha nasielnictva paśla červienia 1941 h., a taksama vyrašalnuju rolu Čyrvonaj Armii ŭ baraćbie ź Viermachtam, pamiać pra baraćbu z nacyzmam mieła istotny palityčny sens. Nie pavinna być dziŭnym, što hetaja baraćba stałasia adnym z fundamientalnych mifaŭ Savieckaha Sajuza. Adnak u takoj viersii historyi treba było jak maha chutčej źmianić interpretacyju pakta Mołatava-Rybientropa. Jon u savieckaj prapahandzie nie byŭ, kaniešnie ž, złačynstvam, usiaho tolki niaŭdačaj zamiežnaj palityki. Ciažka ŭsio ž asprečyć fakt, što hetaja damova dazvoliła fašysckaj Hiermanii nablizicca da miežaŭ SSSR zadoŭha da pačatku vajny, a samoj Hiermanii adnavicca ŭ jakaści militarnaj zvyšdziaržavy, armija jakoj amal dajšła da Maskvy.
Siońniašniaja Rasija znoŭku viadzie va Uschodniaj Jeŭropie vajnu, a Kreml iznoŭ uziaŭsia za spałučeńnie tradycyjnaha savieckaha honaru z nahody pieramohi nad fašyzmam z pakazam Stalina jak vybitnaha napadnika.Padobnaja traktoŭka vymahaje pazityŭnaj acenki damovy z hitleraŭskaj Hiermanijaj u 1939-m.
Takoje zdarałasia ŭžo kaliści. Pamiž 1939 i 1941 hodam SSSR va ŭnutranaj prapahandzie pakazvaŭ Hiermaniju jak siabroŭski kraj, nie krytykavaŭ niamieckaj palityki i navat pačaŭ drukavać pramovy Hitlera.
U siońniašnich umovach takaja pazityŭnaja acenka damovy z Hiermanijaj pasuje da ahulnaj tendencyi. Ahresiŭnyja dekłaracyi ab rasijskim antyfašyźmie ŭsio bolš vytrymanyja ŭ klučy, što nahadvaje fašysckuju prapahandu: jaŭrejaŭ na dziaržaŭnym telebačańni abvinavačvajuć u Chałakoście, blizki Kramlu intelektuał chvalić Hitlera jak dziaržaŭnaha muža, arhanizujucca maršy rasijskich fašystaŭ, z pachodniami i svastykami, i padajucca za antyfašysckija, a kampanija suprać homaseksualistaŭ prezientujecca jak abarona jeŭrapiejskaj cyvilizacyi.
Ničoha niama dziŭnaha ŭ tym, što napadajučy na Ukrainu, rasijski ŭrad zaprasiŭ pradstaŭnikoŭ ułasnych i joŭrapiejskich krajnie pravych partyj da padtrymańnia napadu i pašyreńnia maskoŭskaha punktu hledžańnia na vajnu. Na apošnija «vybary» ŭ Daniecku i Łuhansku, a krychu raniej na refierendum u akupavanym Krymie, «zaćvierdzić» rasijskija trafiei ŭ jakaści «naziralnikaŭ» pryjechali jeŭrapiejskija krajnie pravyja palityki. Ich zaprašeńnie – nie adznaka ekscentryčnaści Kramla, ale jano naŭprost pakazvaje, jakim važnym dla Kramla siońnia zrabiŭsia pakt Mołatava-Rybientropa. Pucin byŭ by ŭściešany, kali b sučasnyja jeŭrapiejskija lidary byli nastolki nierazumnymi, kab surjozna adnieścisia da idei novaha padziełu Jeŭropy. Adnak jon usio ž zadavoleny tymi ludźmi, što stanoŭča adkazali na jahony zaklik źniščeńnia jeŭrapiejskaha ładu: sieparatystami pa ŭsioj Jeŭropie (u tym Partyjaj Niezaležnaści Złučanaha Karaleŭstva, kiraŭnik jakoj — Najdžeł Faradž — adkryta pryznaje, što Pucin — lidar, jakim jon zachaplajecca), antyjeŭrapiejskimi papulistami (naprykład, francuzskim Nacyjanalnym Frontam), urešcie – nieafašystami i krajnie pravymi partyjami.
U pakcie Mołatava-Rybientropa mieŭsia na ŭvazie nie tolki padzieł Jeŭropy, ale taksama źniščeńnie jeŭrapiejskaha paradku.
Padpisvajučy sajuz z Hitleram, Stalin kiravaŭsia palityčnaj łohikaj. Jon ujaŭlaŭ sabie, što, kali padtrymaje nacysckuju dziaržavu, jakaja pavoli išła ŭ kirunku vajny suprać usich, niamieckija siły skancentrujucca na baraćbie z zachodnimi krainami. Tym samym pad ciažaram supiarečnaściaŭ kapitalistyčnaha śvietu Hiermanija, Francyja i Vialikabrytanija, a taksama ZŠA adnačasova b zaniapali, nie zakranajučy pry hetym SSSR. Pucin, jak zdajecca, imkniecca zrabić niešta padobnaje ŭ sučasnaści. Tak jak Stalin sprabavaŭ skiravać adnu z samych radykalnych jeŭrapiejskich sił na ŭłasna Jeŭropu, Pucin flirtuje z papulistami, fašystami i sieparatystami. Jahonyja sajuźniki — heta akurat tyja siły, jakija chočuć pachavać sučasny jeŭrapiejski paradak — heta značyć, Jeŭrapiejski Sajuz. Pavinna być zrazumiełym, što viartańnie ŭ Jeŭropu, što składajecca z nacyjanalnych dziaržaŭ uzoru 1938 hoda, było b katastrofaj dla ŭsich zacikaŭlenych, u tym liku — dla samoj Rasii.
Isnuje, adnak, vielmi istotnaja roźnica pamiž Stalinym-1939 i Pucinym-2014.
Stalin, jak by tam ni było, imknuŭsia vyrašyć realnuju prablemu — Hitler nasamreč imknuŭsia da źniščeńnia SSSR. Tak, Stalin vyraksia ŭłasnaj ideałohii i zrabiŭ stratehičnuju pamyłku, ale metaj było ŭsio ž źmianšeńnie realnaj pahrozy. Pucinu Jeŭropa nijak nie pahražała. Biez usiakaj pryčyny ŭ 2013 h. rasijski ŭrad upieršyniu aficyjna akreśliŭ Jeŭrapiejski Sajuz jak niepryjaciela.
U ŚMI i aficyjnych vystupach z taho momantu ES časta prypisvajecca zaniapad i abmiarkoŭvajecca jahony chutki raspad. Paśla źmieny palityki ŭ adnosinach da Jeŭropy, kali Rasija imkliva stvarała Jeŭrazijskuju sadružnaść, što mieła stacca kankurencyjaj dla ES, pačaŭsia rasijski napad na Ukrainu. Pryčym Kreml niaspynna pakazvaje napad jak supraćstajańnie zachodniaj ahresii, što zdajecca krychu dziŭnym. Rasijski napad na Ukrainu vyklikaŭ raskoł u adnosinach z Zachadam, što, bieručy pad uvahu intaresy Rasii, absalutna nie maje sensu. Taki vybar Kramla nie vyhladaje šedeŭram stratehičnaha myśleńnia. Adnak
adčajny pošuk abhruntavańnia i histaryčnaha precedentu zmusiŭ Kreml da admovy ad adnaho z maralnych fundamientaŭ paślavajennaj palityki: asudžeńnia nastupalnaj vajny ŭ Jeŭropie ŭ cełym i fašysckaj vajny 1939 hoda ŭ pryvatnaści.