Udzielniki mitynha ŭ Drezdenie trymajuć nacyjanalnyja scyjahi. Fota Reuters.
Bolš za 17.000 čałaviek pryniali ŭdzieł ŭ paniadziełak u mitynhu ŭ niamieckim Drezdenie, śpiavajučy kaladki i krytykujučy ŭrad za praźmiernuju łahodnaść da mihrantaŭ ź isłamskich krain, paviedamiła ahienctva Reuters.
Mitynhi, jakija arhanizuje ruch PEGIDA (Patryjatyčnyja jeŭrapiejcy suprać isłamizacyi Zachadu), pravodziacca štopaniadziełak. Učorašni staŭ dziasiatym zapar i samym bujnym.
Anałahičnyja, ale nie takija vialikija akcyi pravodziacca aktyvistami ruchu, jakija arhanizujucca praź internet, i ŭ inšych haradach Niamieččyny.
Apanienty nazyvajuć akcyi PEGIDA ksienafobskimi i nieprymalnymi dla krainy. Pradstaŭniki ruchu, da jakoha ŭ asnoŭnym dałučajucca zvyčajnyja niemcy, admaŭlajuć hetyja abvinavačańni.
U manifieście ruchu abviaščajecca nieabchodnaść abaraniać chryścijanska-judejskuju kulturu i talerantnaha staŭleńnia da strymanych muślimaŭ, jakija hatovyja pryniać niamiecki ład žyćcia. U toj ž čas isłamizm abviaščajecca idealohijaj hvałtu i nienaviści da žančyn.
Ruch paŭstaŭ u Drezdenie paśla taho, jak u sacyjalnych sietkach źjavilisia zakliki pratestavać suprać stvareńnia ŭ rajonie horada 14 dadatkovych centraŭ prytułku dla uciekačoŭ.
Prykładna 200.000 novych imihrantaŭ prybyli ŭ Niamieččynu ŭ hetym hodzie, u značnaj častcy heta siryjcy, jakija biahuć ad hramadzianskaj vajny.





