Jak hramadski dziejač i palityk, ja viedaju: na vybarach pryniata abiacać i pierakonvać. Ale chto vybiraje siońnia — na vybarach novaha rektara Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta?
Farmalna — Ahulny schod suzasnavalnikaŭ. Adnak, pa sutnaści, heta naš supolny vybar. Vybar usich, kamu nie abyjakavy los biełaruskaj VNU za miežami Biełarusi. EHU - nie pryvatny prajekt. Jon budzie paśpiachovym tolki tady, kali stanie sumaj našych asensavanych kalektyŭnych namahańniaŭ na karyść krainy. Voś čamu ja — jak kandydat na pasadu rektara — chaču padzialicca svaim bačańniem pierśpiektyŭ hetaj unikalnaj pa statusie i patencyjale navučalnaj ustanovy.
Piać tezaŭ dla novaha Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta — «samaha jeŭrapiejskaha ź biełaruskich, samoha biełaruskaha ź jeŭrapiejskich»:
1. Biełaruskaść jak stratehičny vybar.
Heta nie prapiska supracoŭnikaŭ i nie moŭny režym, a paznačeńnie navukovych i adukacyjnych pryjarytetaŭ univiersiteta.
EHU maje vydatnuju pierśpiektyvu stać centram daśledavańniaŭ pra Biełaruś i dla Biełarusi. Jon zdolny abjadnać vakoł siabie jak navukoŭcaŭ roznych krain, tak i biełarusaaryjentavanyja prajekty — ad niezaležnych daśledčych centraŭ da biznes-struktur i niesistemnych adukacyjnych inicyjatyŭ. Biełaruś — naš unikalny resurs. Jaho treba asensoŭvać i daśledavać.
2. Jeŭropa — nie prytułak, a miesca dziejańnia.
Jeŭrapiejskaść pavinna stać dla EHU nie paznakaj na mapie, a hruntoŭnym pryncypam isnavańnia.
Realny jeŭrapiejski status univiersiteta pryniasuć aktyŭnaje ŭklučeńnie ŭ mižnarodnyja adukacyjnyja prahramy i daśledčyja prajekty, intensiŭnyja studenckija abmieny, rost publikacyj, pavyšeńnie indeksu cytavańnia i kampietentnaja prysutnaść u publičnym poli. Para pierastać być «achviarami režymu» i intelektuałami «u vyhnańni». Čas stać adekvatnymi partniorami. EHU zdolny prynieści bolš jeŭrapiejskaha ŭ Biełaruś, a nie tolki bolš biełarusaŭ u Jeŭropu.
3. Aktyŭna zarablać, razumna vydatkoŭvać.
Mienavita taki padychod moža źmiakčyć prablemu skaračeńnia finansavańnia dla «ŭniviersiteta, jaki žyvie ź miłaściny».
Try asnoŭnyja viektary pazityŭnaj pierśpiektyvy: pošuk novych partnioraŭ (u tym liku dla padtrymki asobnych kursaŭ i prahram), pašyreńnie śpisu płatnych pasłuh (dla zamiežnych studentaŭ, zavočnaha navučańnia i paśladypłomnaj adukacyi) — i žyćcio pa srodkach, što aznačaje skaračeńnie nieefiektyŭnych vydatkaŭ i razdźmutaha administracyjnaha štata. Ź pieraraźmierkavańniem resursaŭ na karyść studentaŭ — tych, ad kaho zaležyć budučynia krainy.
4. Uładaj treba dzialicca. Niama akademičnaha žyćcia biez akademičnych svabodaŭ.
Nieabchodnaja reforma kiravańnia.
Patrebny pierachod ad administracyjnaj madeli da partniorskaj pracy z akademičnym samakiravańniem, prafsajuzami i studentami. Varta bajacca nie krytyki, a poŭnaj adnadušnaści i tatalnaha kanfarmizmu. Enierhija niazhody — mahutny kreatyŭny resurs, a zdolnaść adkryta kazać ab prablemach — samy prosty šlach da ich vyrašeńnia.
5. EHU — nie pryvatnaje pradpryjemstva, a akademičny prajekt hramadzianskaj supolnaści.
Univiersitet maje histaryčny šaniec — stać pieršaj nacyjanalnaj VNU Biełarusi.
Ale dla hetaha jon pavinien ź nieprazrystaj dla biełaruskaha hramadstva ŭstanovy pieratvarycca ŭ centr, jaki akumuluje kreatyŭny patencyjał nacyi i skarystoŭvaje jaho na karyść krainy. Nieabchodny ščylny kantakt ź biełaruskimi adukacyjnymi strukturami, daśledčymi centrami, ekśpiertnymi hrupami i hramadskimi inicyjatyvami.
Sacyjalnaja misija jasnaja: hramadstva buduje EHU, EHU pracuje na hramadstva. Hałoŭnaja zadača Jeŭrapiejskaha humanitarnaha ŭniviersiteta — stać škołaj jeŭrapiejskich kaštoŭnaściaŭ, hramadzianskaj aktyŭnaści i sacyjalnaj adkaznaści.





