Novy papiarovy siabra «Harbuzik» padrychtavaŭ dla cikaŭnych, razumnieńkich i aktyŭnych maleńkich biełarusaŭ najlepšyja sposaby prabavić volny čas. Jon navučyć ličyć i vyrazać aŭtarskija vycinanki Volhi Baburynaj, majstravać papiarovyja zamki i rašać kaśmičnyja zadački, apaviadzie, jak adroźnić pravuju ruku ad levaj i lohka zasvoić novyja anhlijskija słovy!

«Harbuzik» paŭstaŭ kolki hadoŭ tamu jak baćkoŭski samvydat dla biełaruskamoŭnych dzietak, — kaža redaktar almanacha Volha Mazurava. — My dzialilisia na forumach dzietki.org uražańniami nakont dziciačych vydańniaŭ i adnojčy zrazumieli, što dla svaich dziaciej možam i musim zrabić niešta svajo, viasiołaje i radasnaje.

Nazvu prydumlali ŭsim sajtam (dahetul na «Našych dzietkach» možna znajści hałasavanku z varyjantami, jakija prapanoŭvali natchnionyja ŭdzielniki: «Siabrynka», «Viesialinka», «Čamučak», «Žeŭžyki», «Apałonik»…) Ułasna «Harbuzik» prydumała Kryścina Vituška. My z Palinaj Hrynčankaj uzialisia ŭkładać i redahavać vydańnie, Iryna Burnosienka — viarstać i rabić dyzajn, Alena Cieraškova ščodra navydumlała vieršaŭ. Niechta malavaŭ hulni, niechta składaŭ rebusy, niechta pierakazvaŭ dziciačyja cikavostki ź inšych krain. Žadańni i prośby našych maleńkich čytačoŭ my čuli adrazu, hartajučy razam ź imi staronki novych numaroŭ. Zahałoŭnaha piersanaža — niaŭrymślika Harbuzika — urešcie stvaryła mastačka Volha Ramaniuk, jana ž namalavała dla jaho ŭtulny i tavaryski śviet».

«Baćki, abjadnanyja sajtam «Našyja dzietki», ščyra zachaplali mianie, — kaža siabra redakcyjnaj kalehii almanacha i piśmieńnica-kazačnica Alena Masła. — Bo zamiest skarhaŭ na toje, što dla biełaruskamoŭnych dzietak ničoha niama, zapačatkavali i rabili charošuju spravu. Kali źjaviłasia zaduma vydavać almanach dla dziaciej u Sajuzie biełaruskich piśmieńnikaŭ, pačali dumać nad nazvaj, kancepcyjaj, mahčymaj kamandaj. Ja prapanavała arhanizacyi «ŭsynavić» «Harbuzika». Pry almanachu stvoranaja pradstaŭničaja redkalehija ź viadomych aŭtaraŭ. Upeŭnienaja, kožny z tvorcaŭ pamoža «Harbuziku» čym zmoža: i padkormić jaho ŭłasnymi vybitnymi tvorami dla dziaciej, i tvorčym kaleham darohu da vydańnia padkaža, i słoŭca rekłamy nie zabudziecca skazać u roznych aŭdytoryjach».

«Hety numar «Harbuzika» — taki sabie the best of papiarednich numaroŭ, — kaža Anatol Ivaščanka, siabra redakcyjnaj kalehii i małady biełaruskamoŭny baćka. — Hałoŭnaj zadačaj układalnikaŭ było, kab hety vypusk nie pieratvaryŭsia ŭ strakaty viniehret, a vyhladaŭ cełasnym i kanceptualnym. I ja liču, što kamanda z hetaj zadačaj spraviłasia bliskuča! Numar atrymaŭsia harmaničnym i arhaničnym jak pa źmieście, tak i pa afarmleńni.

Pry zajaŭlenaj ad pačatku aryjentacyi na daškalataŭ i małodšyja kłasy, zdajecca, što aŭdytoryja ŭ «Harbuzika» šyrejšaja. Prynamsi, maja 9-hadovaja dačka, uziaŭšy ŭ ruki hety almanach, była ŭ zachapleńni. A ciapier jana z nažnicami majstruje makiet Lidskaha zamka, kab zasialić tudy jaho haspadara –— vialikaha kniazia Hiedymina».

U kamandy stvaralnikaŭ vialikaje mnostva zadumak: «Chočam rabić vypuski jak dla daškolnikaŭ, tak i dla małodšych školnikaŭ, — dzielicca płanami Volha Mazurava, — A taksama razhortki z nastolnymi hulniami. Tematyčnyja vypuski (najbližejšy — «Cudy śvietu»). Samarobki, hałavałomki, tvory biełaruskich aŭtaraŭ i pierakłady suśvietnaj dziciačaj kłasiki, vieršy i prozu, encykłapiedyčnyja staronki, testy, konkursy… Jak toj kazaŭ, daj Boh čutaje pabačyć!»

«Ličycca, što kaša z harbuzoŭ, harbuzianka, — spažyŭnaja i karysnaja, — dadaje Alena Masła. — Vielmi spadziajemsia, što «Harbuzik» takuju litaraturna-kulturnuju kašu zavaryć, jakaja natchnić tvorcaŭ tvaryć, a dziaciej — čytać svajo!»

 ***

Nabyć karysnaha i zabaŭlalnaha «Harbuzika» ŭžo možna ŭ staličnych kniharniach:

«Akademkniha» (pr-t Niezaležnaści, 72); kniharnia «łohvinaŬ» (pr-t Niezaležnaści, 37A); «Knižny sałon» (vuł. Kalinina, 5); «Kniharnia piśmieńnika» (vuł. Kazłova, 2); «Viedy» (vuł. K. Marksa, 36); «Śvietač» (pr-t Pieramožcaŭ, 11); «Centralny knižny» (pr-t Niezaležnaści, 19); «Knihi & knižački» (pr-t Niezaležnaści, 14); Knižnaja vystava-kirmaš «Mir knih» (vuł. Janki Kupały, 27); «Eŭryka» (vuł. Kujbyšava, 75).

A taksama ŭ internet-kramach knihi.by i prastora.by.

Nieŭzabavie šukajcie dziciačy almanach i ŭ rehijonach!

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?