Sotni ludziej vyjšli na vulicy Kiolna z pratestami suprać sieryi rabavańniaŭ, ažyćcioŭlenych bandami maładych mužčyn u navahodniuju noč.

Bolšaść pratestoŭcaŭ — žančyny. U niekatorych u rukach byli płakaty z patrabavańniami da kanclera Hiermanii Anhieły Mierkiel pryniać nieabchodnyja miery.

Raniej Mierkiel zajaviła, što ŭhnievanaja «ahidnymi napadami», i zapatrabavała ad adpaviednych struktur zrabić usio mahčymaje, kab znajści vinavatych.

Śviedki złačynstvaŭ i palicyjanty śćviardžajuć, što z vyhladu napadniki byli padobnyja na vychadcaŭ z arabskich krain i krain paŭnočnaj Afryki.

Palityčnyja lidary, adnak, zaklikali niemcaŭ nie źviazvać usplosk hvałtu z tym faktam, što za apošni hod u Hiermaniju prybyli bolš za miljon biežancaŭ i mihrantaŭ.

«Było b zusim niapravilna źviazvać hrupu mužčyn paŭnočnaafrykanskaha pachodžańnia ź niadaŭna prybyłymi biežancami», — zajaviła mer Kiolna Hienryjeta Rekier paśla narady z palicejskim načalstvam.

Hienryjeta Rekier, fota AFP

Hienryjeta Rekier, fota AFP

Ministr unutranych spraŭ Hiermanii Tomas de Meźjer taksama ličyć, što nie varta padazravać biežancaŭ, pa mienšaj miery, «na etapie rasśledavańnia».

Tym časam adzin z palicejskich paviedamiŭ u sacyjalnych sietkach, što jon adzin zatrymaŭ vosiem padazravanych. «Usie jany ź liku tych, chto padaŭ na prava prytułku, z dazvołami na žycharstva na rukach», — napisaŭ jon.

Maštab napadaŭ, učynienych hrupami pjanych i ahresiŭnych mužčyn, uzrušyŭ usiu krainu. Tryvožniej za ŭsio toje, što «navahodnija» złačynstvy vyhladajuć arhanizavanymi.

Šef haradskoj palicyi Volfhanh Albiers zajaviŭ, što palicyja sutyknułasia z novym vidam złačynstvaŭ, i adkinuŭ krytyku dziejańniaŭ jaho padnačalenych u navahodniuju noč.

Padobnyja napady byli ździejśnienyja ŭ Hamburhu i Štutharcie, ale ŭ mienšych maštabach.

Vakzał u Kiolnie, fota AFP

Vakzał u Kiolnie, fota AFP

U palicyju Kiolna było padadziena pa mienšaj miery 90 zajaŭ ad žančyn, jakija stali abjektami seksualnych damahańniaŭ z boku niećviarozych mužčyn viečaram 31 śniežnia. Bolšaść incydentaŭ adbyłasia ŭ rajonie čyhunačnaha vakzała. U bolšaści zajaŭ taksama havorycca ab rabavańni. Pa mienšaj miery adna žančyna była zhvałtavanaja, a mnohija ź ich ź ciažkaściu vyrvalisia z ruk napadnikaŭ.

Adzin sa śviedkaŭ raspavioŭ, jak jaho žonka i 15-hadovaja dačka apynulisia pasiarod vielizarnaha natoŭpu na vakzalnaj płoščy, i jak jon nie moh ničym im dapamahčy. Pavodle jaho słoŭ, žančyn chapali za hrudzi i nohi i hruba abmacvali.

Brytanka, jakaja haściavała ŭ Kiolnie, raspaviadaje, što hrupa maładych mužčyn, jakija nie havaryli pa-anhielsku ci pa-niamiecku, kidała ŭ jaje bok i ŭ bok jaje siabroŭ pietardy i bienhalskija ahni. «Jany sprabavali nas abdymać i całavać, u majoj siabroŭki vyrvali sumku», — raspaviała jana.

«Inšy pasprabavaŭ pasadzić nas u svajo «pryvatnaje taksi». Ja byvała ŭ roznych situacyjach, časta vielmi ryzykoŭnych, ale nikoli nie adčuvała ničoha padobnaha», — dadała jana.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?