Pakaštavać stravy aŭtentyčnaj kuchni i pahladzieć na defile karavajaŭ možna budzie 12 listapada padčas «Śviata młynaroŭ» u ahraharadku Adelsk Hrodzienskaha rajona. Pra heta paviedamili ŭ adździele ideałahičnaj raboty, kultury i pa spravach moładzi Hrodzienskaha rajvykankama, piša BiełTA.
Na letašnim śviacie. Fota belsat.eu
Ahraharadok Adelsk ŭ čaćviorty raz stanie stalicaj niezvyčajnaha «Śviata młynaroŭ». «Nazva śviata i miesca praviadzieńniaja vybrany nie vypadkova. Kaliści mienavita ŭ Adelsku dziejničała amal paŭtara dziasiatka vadzianych młynoŭ i vietrakoŭ, a młynary byli adnymi z samych pavažanych ludziej. Mnohija tradycyi tych časoŭ zachavalisia i dahetul», — adznačyli ŭ Hrodzienskim rajvykankamie. Tam padkreślili, što ŭ prahramie śviata nie tolki vystava-prodaž chlebabułačnych vyrabaŭ, ale i defile, a taksama dehustacyja tradycyjnych karavajaŭ ź piečy.
Jość i jašče adna važnaja pryčyna dla vizitu ŭ Adelsk ŭ śviatočny dzień. Bo tradycyjnyja rehijanalnyja stravy miastečka ŭniesienyja ŭ śpis niemateryjalnaj historyka-kulturnaj spadčyny Biełarusi. Padčas śviata haspadyni padzielacca sakretami ich pryhatavańnia, kožny achvotny zmoža ŭziać udzieł u dehustacyi. Prezentujuć u hety dzień i knihu receptaŭ rehijanalnych straŭ «Kala piečy», jakaja navučyć hatavać pončyki, pyzy, kišku i navat kvašaninu pa-adelsku.
Narodnyja majstry praviaduć majstar-kłas pa kavalskaj i hančarnaj spravie. Paznajomiacca hości i z tvorčaściu viadomaha daloka za miežami Adelska narodnaha majstra muzyčnych instrumientaŭ Marjana Skrambleviča. Zavieršycca ž śviata malaŭničymi kancertam i dyskatekaj.