Chiłary Klintan prajhrała vybary, choć i apiaredžvaje Trampa pa ahulnaj kolkaści addadzienych hałasoŭ.

Prezidentam ZŠA stanie Donald Tramp, jon atrymaŭ bolšaść hałasoŭ vybarščykaŭ. Miž tym Klintan sabrała na 0,2% bolš hałasoŭ, za jaje prahałasavali 59 926 386 čałaviek suprać 59 698 506 za Trampa.

Vyniki i prajekcyi «Ńju-Jork tajms» čytaj tut.

Anłajn Rojterz z padliku hałasoŭ čytaj tut.

Anłajn-źviestki Politico.com pra kolkaść atrymanych hałasoŭ čytaj tut.

U vypadku pieramohi Chiłary Klintan mahła b stać pieršaj prezidentkaj ZŠA ŭ historyi. Fota Rojterz.

U vypadku pieramohi Chiłary Klintan mahła b stać pieršaj prezidentkaj ZŠA ŭ historyi. Fota Rojterz.

Reč u tym, što sistema vybaraŭ prezidenta ŭ ZŠA adroźnivajecca ad sistemy vybaraŭ skažam, u Francyi. Jana ŭ svoj čas była prydumanaja dla ŭmacavańnia fiederatyŭnaj sistemy, kab nie ŭźnikła daminacyi vialikich štataŭ nad małymi. Tamu prezidenta abirajuć nie pramym hałasavańniem, a praz kalehiju vybarščykaŭ.

Kožny štat vybiraje peŭnuju kolkaść vybarščykaŭ. Samy hustanasieleny — Kalifornija — pasyłaje ich 55. Samyja małanasielenyja — pa 3. Takim čynam, małyja štaty pasyłajuć na dušu nasielnictva trochi bolš delehataŭ, čym vialikija.

Akramia taho, u siłu tradycyi bolšaść štataŭ pasyłajuć vybarščykaŭ pa pryncypie «winner takes all» — h.zn. usie vybarščyki ad dadzienaha štata hałasujuć za taho kandydata, jaki nabraŭ u im bolšaść hałasoŭ.

Ahulnaja kolkaść hałasoŭ za Klintan i Trampa mienš važnaja, jak ich papularnaść u dziasiatku «niavyznačanych štataŭ».

Kalifornija masava hałasuje za demakrataŭ, i nie maje vialikaha značeńnia, atrymaje tam Klintan 60 ci 65%. Hetaksama Techas hałasuje za respublikancaŭ, i nie tak važna, atrymaje tam Tramp 51 ci 52%. U kožnym razie ŭsie vybarščyki ad Kalifornii pajeduć za Klintan, a ŭsie ad Techasa — za miljardera.

A voś Fłaryda, Paŭnočnaja Karalina i niekalki mienšych štataŭ, jak Mičyhan, vyrašyli los vybaraŭ.

Za minułyja sto hadoŭ u ZŠA tolki adnojčy zdarałasia, što pieramoh nie toj kandydat, jaki nabraŭ absalutnuju bolšaść hałasoŭ va ŭsich štatach razam. Heta było ŭ 2000 hodzie, kali prezidentam staŭ Buš, a nie Hor, choć apošni nabraŭ na 0,5% hałasoŭ bolš.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?