Urad Rumynii admianiŭ skandalny ŭkaz, jaki vyzvalaŭ ad kryminalnaj adkaznaści čynoŭnikaŭ za karupcyju z škodaj mienš za 200 tys. lejaŭ (47,5 tys. dalaraŭ). U niadzielu ŭrad pravioŭ ekstranuju naradu pa hetym pytańni.
Reuters.com
Dziasiatki tysiač žycharoŭ krainy pravodzili štodzionnyja akcyi suprać ukazu, paśla ŭviadzieńnia jakoha asudžanyja słužbovyja asoby zmahli b vyjści z turmy.
Premjer-ministr Soryn Hryndzianu zajaviŭ pra namier admianić rasparadžeńnie ŭ subotu, paśla taho, jak pratestoŭcy vyjšli na vulicy Bucharesta i ŭtvaryli žyvy łancuh vakoł budynka parłamienta. Jon zajaviŭ, što nie choča padzialić krainu.
Da narady Hryndzianu zajaviŭ, što jon «pačuŭ i ŭbačyŭ mnostva mierkavańniaŭ», u tym liku «hołas vulicy».
Pry hetym zapłanavanaja pres-kanfierencyja, na jakoj pavinna było być abvieščana pra admienu ŭkaza, była admieniena.
Akcyi pratestu ŭ Rumynii stali najbujniejšymi z času padzieńnia kamunistyčnaha režymu ŭ 1989 hodzie. Niekatoryja pratestoŭcy ŭsio jašče patrabujuć adstaŭki ŭsiaho ŭrada.
Ukaz pavinien byŭ ustupić u siłu 10 lutaha. Jon moh by abaranić dziasiatki palityčnych dziejačaŭ, jakija abvinavačvajucca ŭ karupcyi.
U pieralik amnistavanych moh trapić staršynia kirujučaj Sacyjał-demakratyčnaj partyi Rumynii Liviu Drahnia, asudžany ŭmoŭna pa spravie ab karupcyi sa škodaj u 24 tys. jeŭra, a taksama miedyjamahnat Dan Vajkulesku, jaki atrymaŭ 10 hadoŭ za admyvańnie hrošaj.
Dzieviać zachodnich krain, u tym liku Hiermanija, Francyja i ZŠA, vykazali svaju zaniepakojenaść ukazam, bo, na ich dumku, jon moh by padarvać partniorstva z Rumynijaj ŭ ramkach ES i NATA.