U telehram-kanale «Śvincovaja varta» źjaviŭsia adkaz «Raśsielhasnahlada» bresckamu aktyvistu Dźmitryju Biekaluku, jaki vystupaje suprać budaŭnictva akumulatarnaha zavoda. Rasijski bok dziakuje Biekaluku za jaho aktyŭnuju hramadzianskuju pazicyju, a taksama paviedamlaje pra ŭzmacnieńnie kantrolu nad pradukcyjaj, jakaja pastaŭlajecca z Bresckaj vobłaści.
Dźmitryj Biekaluk. Fota belsat.eu.
Navošta bresckija aktyvisty pisali ŭ Rasiju? Pra heta «Naša Niva» raspytała ŭ Dźmitryja Biekaluka.
«Metaj zvarotu było daviadzieńnie da viedama kiraŭnictva «Raśsielhasnahladu» taho, što na adlehłaści 200—300 mietraŭ ad zavoda, u miežach sanitarna-abarončaj zony, idzie ŭborka sielskahaspadarčych kultur, jakija paśla mohuć iści albo na stoł ludziam, albo na charč žyviołam. Taksama ŭ niepasrednaj blizkaści ad zavoda adbyvajecca vypas bydła.
Jość aficyjnyja dadzienyja ad dziaržaŭnych struktur, što pry pusku naładak było pieravyšeńnie vykidu śvinca, jaki asiadaje ŭ sanitarna-abarončaj zonie. I pa zakanadaŭstvie Biełarusi ŭ hetaj zonie zabaronienaje vyroščvańnie kultur, jakija pastupajuć u ježu ludziam albo žyviołam.
My źviarnuli ŭvahu na hety momant, kab papiaredzić atručeńnie žycharoŭ Rasii hetymi praduktami. Kopii zajavy byli adpraŭlenyja ŭ našy Ministerstva sielskaj haspadarki, Ministerstva achovy zdaroŭja, KDK, KDB.
Našy struktury adkazali, što pryniali hetuju infarmacyju da viedama. Adzinaje, praŭda, što jany zrabili, pavialičyli kolkaść nahladu z razu na paŭhoda da razu na try miesiacy», — skazaŭ Biekaluk.
Navošta jon vyrašyŭ pryciahvać da hetaj situacyi rasijan? I ci spadziavaŭsia, što bresckuju pradukcyju zabaroniać u Rasii?
«Raśsielhasnahlad» ža maje bolš bahaty dośvied, bo ŭ Rasii jość takija zavody, bolš bahaty kadravy skład. Jany adreahavali imhnienna. I ciapier adbor probaŭ pa małace i miasie idzie raz na tydzień. Jany vielmi zakłapacilisia hetaj prablemaj.
Metaj było zaścierahčy našych bratoŭ-rasijan, ź jakimi našy dziady vajavali suprać fašystaŭ, ad atručeńnia hetymi praduktami. Na našych hramadzian našym uładam naplavać, Rasija ž pakłapaciłasia pra svaich hramadzian i adreahavała.
Ja za raźvićcio handlovych suviaziaŭ miž našymi krainami. Ale vy ŭjavicie, kali znojduć śviniec u bresckim miasie ci małace. Heta ž možna stavić kryž! Lepš ciapier zadacca hetym pytańniem, čym potym kusać łokci. I mnohija pradpryjemstvy chutka pryniali miery. My chacieli zaścierahčy Bresckuju vobłaść ad niehatyŭnych nastupstvaŭ, bo my ž zajmajem lidzirujučaje miesca pa pastaŭkach miasa i małaka ŭ Rasiju», — ličyć Biekaluk.
Aktyvist pierakanany, što «Raśsielhasnahlad» nie vykonvaje palityčnyja zakazy.
«Raśsielhasnahlad» — heta ludzi, jakim možna daviarać z punktu hledžańnia prafiesijanalizmu.
Ja rablu svaje vysnovy zychodziačy z suśvietnych vystavaŭ, dzie pradstaŭnikoŭ «Raśsielhasnahladu» sustrakali kiraŭniki ministerstvaŭ i viedamstvaŭ Hałandyi, Hiermanii. Tam staviacca z pavahaj da pracy i mietodyk «Raśsielhasnahladu». Ja pracuju ŭ hetaj śfiery 12 hadoŭ i viedaju, pra što kažu.
Ja znajomy šmat z kim z hetaj struktury, i heta vyklučnyja prafiesijanały, jakija, nie majučy padstavaŭ, nie buduć uvodzić niejkija zabarony albo, naadvarot, ich admianiać. Kali b takoje i zdarałasia, to jość sudy, dzie heta možna było b asprečyć, ale biełaruski bok nikoli hetaha nie rabiŭ».
***
Dźmitryj Biekaluk
žychar elitnaha pasiołka Stymava pad Brestam. Jon pradstaŭlaje intaresy polskich kampanij u Biełarusi.





