Reuters.com
Pačynajučy z 3 studzienia ŭ krainie abmiažujuć naviedvańnie masavych padziej (dazvolena da 2 tysiač čałaviek u pamiaškańni i da 5 tysiač na adkrytym pavietry), a pracadaŭcam prapanujuć tam, dzie heta mahčyma, pieravieści supracoŭnikaŭ na dystancyjnuju pracu na 3-4 dni na tydzień, piša Bi-bi-si.
Abmiežavańni ŭvodziać z-za imklivaha rostu kolkaści novych vypadkaŭ zaražeńnia karanavirusam — bolš čym sto tysiač novych vypadkaŭ za subotu. Heta samy vysoki pakazčyk, zafiksavany ŭ krainie z pačatku pandemii.
Ale kamiendanckuju hadzinu ŭvodzić nie buduć, zapeŭniŭ francuzski premjer-ministr Žan Kasteks i paraŭnaŭ pandemiju ź filmam, jaki nijak nie zakančvajecca.
Francyja stała apošniaj ź jeŭrapiejskich krain, jakaja zrabiła bolš žorstkimi abmiežavańni na fonie raspaŭsiudžvańnia «amikrona» pa kantyniencie.
Apošnija daśledavańni pakazvajuć, što «amikron» łahadniejšy za «deltu», papiaredni štam. Ludzi majuć na 30-70% mienšyja šancy trapić u balnicu.
Tym nie mienš jość aściarohi, što vialikaja kolkaść chvorych moža pierazahruzić balnicy.





