Fota: pixabay.com
Raniej SAAZ abviaščaŭ pra 5,4 miljona śmierciaŭ ad kavidu za hety čas, ale ciapier ekśpierty nazyvajuć ličbu, bolšuju na 9,4 miljona — prykładna 14,9 miljonaŭ śmierciaŭ u vyniku jak pramych, tak i ŭskosnych nastupstvaŭ pandemii. Pry hetym 14,9 miljonaŭ — tolki prykładnaja ličba, dakładnuju padličyć niemahčyma.
U hetuju ličbu ŭvachodziać śmierci ad kavidu, pra jakija viadoma SAAZ, mierkavanyja śmierci ad hetaj ža chvaroby, pra jakija nie paviedamlałasia, i śmierci, što mieli miesca praz upłyŭ pandemii na sistemu achovy zdaroŭja.
Analityki nie ŭličvali śmierciaŭ, jakich udałosia paźbiehnuć praź źmieny ŭ sacyjalnych pavodzinach. Naprykład, praz łakdaŭny źniziłasia kolkaść avaryj na darohach, što pryviało da mienšaj kolkaści achviar ad hetych avaryj.
Prykładna 70% śmierciaŭ prypadaje na 10 krain. Heta Brazilija, Jehipiet, Indyja, Indanezija, Mieksika, Pieru, Rasija, PAR, Turcyja i ZŠA. 57% zaŭčasna pamierłych ad kavidu — mužčyny, 82% pamierłych — ludzi, starejšyja za 60 hadoŭ.
Hiendyrektar SAAZ Tedras Adanom Hiebreisus tłumačyć u adpaviednym pres-relizie, što novyja danyja pra śmierci ad pandemii — heta nie tolki novaje śviedčańnie taho, nakolki surjoznaj jana była. Heta jašče i dokaz, što ŭsim krainam nieabchodna inviestavać u bolš nadziejnyja sistemy achovy zdaroŭja, kab navat u vypadku kryzisaŭ pacyjenty mahli atrymoŭvać miedycynskuju dapamohu.