Zaniatki ŭ hurtku. Fota: asabisty archiŭ
«Mienavita tak, pa-siabroŭsku, kab padkreślić, što adukacyja niefarmalnaja. Na zaniatkach dzieci navat mohuć pić harbatu», — raskazvaje Paŭlina Vituščanka, kuratarka Vilenskaha biełaruskaha muzieja imia Ivana Łuckieviča.
«Škołka» pačała dziejničać u testavym režymie jašče ŭ 2021-m.
«Pamiaškańnie my vyjhrali na konkursie Vilenskaha samakiravańnia ŭ pačatku 2021-ha. Litoŭcy takim čynam adhuknulisia na vializnuju kolkaść biełarusaŭ, jakija pryjechali, ich patreby», — raskazvaje Paŭlina.
U hurtki prymajuć dziaciej ad 3 da 16 hadoŭ, navučańnie na biełaruskaj movie.
Hurtki jość nastupnyja: «Biełaruskaja mova», «Litoŭskaja mova», «Anhlijskaja mova», «Tvorčyja zaniatki hrafičnym dyzajnam, ilustracyjaj i fatahrafijaj», «Teatralny hurtok», «Hurtok vyjaŭlenčaha mastactva», «Tvorčaja majsternia», «Robatatechnika», «Vakalny hurtok».
Taksama jość hrupa dla dziaciej z asablivaściami raźvićcia, baćkoŭski kłub, moŭnyja kursy dla darosłych.
Malunak vučnia
Navučańnie ŭ škole biaspłatnaje.
«U hrupie dla niejra-atypovych dziaciej pracuje psichołah, jakija zajmajecca ź imi inkluziŭnaj adukacyjaj. U baćkoŭskim kłubie taksama jość psichołah, jaki adkazvaje na pytańni pa vychavańni dziaciej. Naprykład, pra toje, jak raścić dzicia ŭ epochu fieminizmu, jak razmaŭlać ź dziećmi pra vajnu», — kaža Paŭlina.
Usiaho ŭ hurtkach zaraz zajmajucca 83 vučni. Vykładčykaŭ — 12.
«Cikava, što ŭ nas čaściakom byvajuć ekskursii. Naprykład, padletkaŭ, jakija vyvučajuć hrafičny dyzajn paviadziem u Wargaming.
Kali dzicia 3 hady, to, kab jano vučyła biełaruskuju movu, my prapanoŭvajem razam z nastaŭnikam čytać kazki i hulać z novymi słovami. Taki fajny sposab pryvivańnia rodnaj movy.
Dla bolš darosłych dziaciej pačynajucca kursy surjoźniejšyja. Naprykład, dla padletkaŭ jość biełarusaznaŭstva.
Šmat chto z baćkoŭ skardzicca, što padletkaŭ składana čymści zacikavić. Na hetym kursie jany raźniavolvajucca. Płanujecca taksama zrabić kurs dla padletkaŭ pra miedyjahramatnaść.
Taksama płanujem stvaryć hurtok na niekalki miesiacaŭ pa vyvučeńni žyćcia i dziejnaści Francyska Skaryny. U budučyni marym adnavić skaŭctva», — raskazvaje Maryna Abramovič, mieniedžarka prajekta.
Malunak vučnia
Z 2020-ha ŭ Litvu pierajechała šmat biełaruskich siemjaŭ ź dziećmi. U suviazi z hetym źjaviłasia ideja hurtkoŭ dla intehracyi ŭ novaj krainie.
U hurtkach vykładajuć nastaŭniki, jakija ź niejkich pryčyn byli vymušany źjechać ź Biełarusi.
«Naprykład, jość nastaŭnik anhlijskaj movy, jaki pracavaŭ vałancioram u Afrycy, chareohraf — byłaja balaryna, — raskazvaje Maryna. —
Niekalki fondaŭ zachapilisia našaj idejaj, tamu adukacyja moža być bieskaštoŭnaj. Ale vykładčyki za svaju pracu, kaniečnie, atrymlivajuć peŭny zarobak. Praca mahčymaja za košt našych sponsaraŭ: Civil Society For Belarus, Beehive. Taksama my vielmi ŭdziačnyja za dapamohu Departamentu nacyjanalnych mieńšaściaŭ Litvy, Biełaruskamu domu pravoŭ čałavieka imia Barysa Zvoskaha i Polskamu instytutu ŭ Litvie».
Praviły hurtkoŭ
Zaniatki prachodziać u vychodnyja.
«My zrabili apytanku siarod baćkoŭ, jany prasili, kab heta byli subota i niadziela. U vychodnyja tut možna pakinuć dzicia na niejki čas i zaniacca svaimi spravami. Jość, naprykład, vypadki, kali žančyna adna pryjazdžaje ź dziciem u Litvu i joj treba niedzie pakinuć małoha, kab vyrašyć svaje pytańni.
Ciapier my pracujem nad atrymańniem statusu litoŭskaj instytucyi niefarmalnaj adukacyi. Spadziajemsia, što heta adkryje nam novyja mahčymaści», — padsumoŭvajuć ŭ «Škołcy».
Bolš infarmacyi pra škołu na sajcie.
Čytajcie taksama:
Ab prezumpcyi pryjemnaści, pierajeździe ŭ Madryd i asabistaj baraćbie z botami. Vialikaja razmova ź Mikitam Moničam
«Dobra nam było b, kali dynazaŭraŭ raźviali b…» Novy multvierš Andreja Skurko
«Skarbonka hulniaŭ»: nastaŭnica stvaryła paŭsotni nastołak pa-biełarusku dla dziaciej i darosłych





