Akramia taho, budynak abstalavany soniečnymi batarejami i hieatermalnymi krynicami enierhii.
Takim čynam, hety dom nie vyrablaje bolš parnikovych hazaŭ, čym navakolnaja pryroda (naprykład, drevy) zdolnaja pahłynuć. U «vadarodnym» domie buduć žyć studenty, a navukoŭcy, u svaju čarhu, praviaduć acenku pierśpiektyŭ takoha žylla dla bolš maštabnaha budaŭnictva.
«Na vyhlad heta zvyčajny dom, usio pracuje jak treba, u studentaŭ jość usio nieabchodnaje, kab adčuvać siabie kamfortna, — pieradaje ź italjanskaha horada Bienievienta karespandent Euronews. — Ale na samaj spravie hety dom zusim nie zvyčajny, u tym sensie, što na našych vačach idzie ekśpierymient, jaki, mahčyma, vyznačyć budučyniu: budynak siłkujecca ad vadarodnych paliŭnych elemientaŭ».
U apošnija hady Jeŭropie i pačali aktyŭna vykarystoŭvać vadarod i ŭ transpartnaj śfiery. Naprykład, u Hiermanii adkryłasia pieršaja čyhunačnaja linija z vadarodnymi ciahnikami.
U svajoj niadaŭniaj pramovie «Ab stanoviščy Sajuza» staršynia Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen abviaściła ab stvareńni Jeŭrapiejskaha vadarodnaha banka, jaki inviestuje da 3 miljardaŭ jeŭra ŭ vytvorčaść, zachoŭvańnie i transparciroŭku adnaŭlalnaha i nizkavuhlarodzistaha vadarodu, a taksama ŭ raspracoŭku inavacyjnych technałohij dla intehracyi vadarodu ŭ pramysłovyja pracesy ŭ samych roznych halinach.





