Kłod Mane «U Ertrecie»
U mastackim muziei idzie šykoŭnaja vystava suśvietnaha mastactva «Narmandyja ŭ žyvapisie». Mane, Buden, Karo, Kurbe…
1. Niepadrobnyja i ŭ padobnym
Narmandyja — nie Italija. Roskvitu pryrody tut procipastaŭlena manatonnaja pryhažość: šeraja raślinnaść, pustelnyja plažy, mituśnia pracoŭnych portaŭ, a taksama biaźmiežnaje nieba, pavietra, jakoje taksama maje svoj koler) i zaniebakrajnyja absiahi. Adnak, jak vyśviatlajecca, hetaja častka Francyi zrabiłasia praŭdzivaj krynicaj natchnieńnia dla mastakoŭ z usiaho śvietu. Siarod tych, chto apiavaŭ narmadskija prastory i pradstaŭniki ramatyčnaj płyni francuzskaha mastactva (Žeryko, Karo), a taksama impresijanisty (Mane, Dziufi). Mastaki pakazvajuć svajo bačańnie, vyražajuć žyvapisnym šlacham puchkuju atmaśfieru narmandskaj ziamli. Jany vychoplivajuć akreślenaje imhnieńnie, momant, chvilu, i hulajuć na kantrastach śviatła, kolera.
Viančajuć vystavu karcina Kłoda Mane «U Ertrecie» i try pracy pradvieśnika impresijanizmu, Ežena Budena. Tak, tut nie samaja znakamitaja praca Kłoda Mane, jaki padčas svaich vandrovak pa Francyi tolki ŭbiraŭsia ŭ pierje. Na karcinie — tolki sproby znajści svoj štrych pad niajarkim soncam Narmandyi. Ale toje niepaŭtornaja sproba.
2. Hatovy recept pośpiechu
Kancepcyja adnajmiennaj, napałovu dziaržaŭnaj napałovu — pryvatnaj kalekcyi «Narmandyja ŭ žyvapisie» — prostaja. Ale taja kancepcyja ŭžo zdabyła kalekcyi vializnuju papularnaść: vystava naviedała jeŭrapiejskim kantynient i ZŠA, prezientujučy Francyju i jaje mastactva. Stvoranaja ŭ 1992 u horadzie Kan, kalekcyja złučaje imiony takich viadomych mastakoŭ jak Kłod Mane, Šarl Dabińji, Hiustaŭ Kurbe, Žan Batyst Kamil Karo, Ežen Buden, majučy ad kožnaha ŭniosak pa adnoj-dźvie karcinie. Niavažna, kali tvaryŭ mastak, u ChVIII st. ci XX, byŭ jon impresijanistam abo kubistam, francuzam abo amierykancam, zbor «Narmandyja ŭ žyvapisie» hruntujecca na pryncypie mastakoŭskaha pohladu na narmandski krajavid, akcentujučy ŭvahu na suviaź pamiž pryrodaj Narmandyi i naradžeńniem novych pryjomaŭ u žyvapisie.
Paleśsie — nie Italija. Charastvu bujańnia i roskvitu pryrody tut procipastaŭlena manatonnyja šychty dubravaŭ, adnastajnaść puščaŭ i ŭsio ž mahičnaje paleskaje nieba. Tak, Paleśsie — nie Italija, ale ŭsio roŭna jak Narmandyja, jaho krajavidy natchnili ceły sonm mastakoŭ: biełaruskich i inšaziemnych. Žukoŭski, Vajsenhof, Šyškin — heta XIX st. I bolš poźnija Vaščanka, Hramyka, Białynicki-Birula, Mazałaŭ, Šybnioŭ, Ćvirka…
Hledziačy na pustynnyja kravidy francuzskich impresijanistaŭ, tak i prosicca
tematyčnyja vystavy i zbor, jakija b mahli prezientavać biełaruskaje mastactva za miažoju. Nie pampieznaja vystava na nieachopnuju temu «Biełaruś u mastactvie», a kalekcyja žyvapisu na admysłovuju temu, skažam «Paleśsie ŭ žyvapisie», vizitoŭku našaj krainy, jak toje zrabili ŭ Francyi. A pavodle śpiecyjalistaŭ zapaśniki ajčynnych muziejaŭ nie pustujuć.
Padsumoŭvajučy, vystava «Narmandyja ŭ žyvapisie» natchniaje: mastactvalubaŭ i, jak nie dziŭna, papularyzataraŭ biełaruskaha mastactva.
Vystava «Žyvapis u Narmandyi» praciahniecca ŭ Nacyjanalnym Mastackim muziei da 25 maja. Cana kvitkoŭ — 8 tys., dla studentaŭ — źnižka.





