«Naša Niva» tolki što atrymała ź Viarchoŭnaha Suda statystyku za 2010 hod: było apraŭdana 217 čałaviek na 61054 asudžanych (0,36%). U demakratyčnych krainach ličba apraŭdalnych prysudaŭ składaje 10–20%.

Kali ludzi ŭ maskach raździavajuć kandydataŭ u prezidenty dahała i staviać ich na raściažku piać razoŭ za dzień, jany farmalna ničoha nie parušajuć. Niama nijakaj normy zakona, jakaja b abmiažoŭvała ličbu vobšukaŭ u turemnaj kamiery.

Hitlercy taksama dziejničali pa zakonie — pa svaim zakonie.

Ablivali na marozie chałodnaj vadoj hienierała Karbyšava — za parušeńnie łahiernaha režymu.

Aryštoŭvali kamunistaŭ i sacyjalistaŭ — jak «destruktyŭnych elemientaŭ».

I staršynia KDB BSSR Canava zhodna z zakonam pasłaŭ elehantnuju Łarysu Hienijuš na 25 hadoŭ u kancłahiery — na viernuju śmierć.

Praŭda, dola rasparadziłasia inačaj: Hienijuš praz 8 hadoŭ z łahiera viarnułasia ŭ rodny kraj, a pasadzili ŭžo Canavu — taksama ŭ poŭnaj adpaviednaści z zakonam. Kat sam akazaŭsia nie taki tryvuščy i skanaŭ za kratami.

Zakony krainy časam piarečać normam mižnarodnaha prava i ahulnapryznanym ujaŭleńniam ab pravach čałavieka.

Dziejańni pa zakonie, jaki piarečyć Kanstytucyi ci nieadjemnym pravam čałavieka, mohuć ciahnuć u dalejšym jurydyčnuju adkaznaść.

Jak nahadaŭ niadaŭna lidar sacyjał-demakrataŭ Anatol Sidarevič, «Enhiels adznačaŭ: pieršaj umovaj zachavańnia zakonnaści z boku narodu źjaŭlajecca toje, što i orhany ŭłady trymajucca ŭ ramkach zakonu. U advarotnym vypadku, pisaŭ jon, pavodle anhlijskich pravavych paniaćciaŭ, paŭstańnie stanovicca pieršym abaviazkam hramadzian».

Naša žyćcio farmuje nie tolki litara zakonaŭ, ale i duch zvyčajaŭ.

Ličba, jakaja najlepš charaktaryzuje represiŭnaść łukašenkaŭskaha režymu, — heta navat nie kolkaść palitviaźniaŭ, a dola apraŭdalnych prysudaŭ, jakija vynosiacca ŭ krainie.

Pavodle źviestak Viarchoŭnaha Suda Biełarusi, u 2008 hodzie byŭ apraŭdany 191 čiełoviek na 68 530 asudžanych (0,28%). U 2009 hodzie hety pakazčyk skłaŭ 187 apraŭdanych na 62 064 asudžanych (0,3%). «Naša Niva» tolki što atrymała ź Viarchoŭnaha Suda statystyku za 2010 hod: było apraŭdana 217 čałaviek na 61054 asudžanych (0,36%).

Voś što pra heta piša čałaviek, nijak nie źviazany z palityčnaj apazicyjaj, — Ihar Łapieka, hałoŭny śpiecyjalist kamisii pałaty pradstaŭnikoŭ nacyjanalnaha schodu pa nacyjanalnaj biaśpiecy, kandydat jurydyčnych navuk:

«Pačynajučy z 60-ch hadoŭ, niahledziačy na ŭsie sacyjalnyja, ekanamičnyja, dziaržaŭnyja źmieny, źmieny ŭ sudavodstvie i pracesualnym zakanadaŭstvie, dola apraŭdalnych prysudaŭ nikoli nie pieravyšała 2% ad usioj masy vyniesienych prysudaŭ. Heta anamalna nizki ŭzrovień, nie supastaŭny sa stanam rečaŭ ni ŭ adnoj z raźvitych dziaržaŭ. Jaho niemahčyma rastłumačyć, jak časam sprabujuć, nahladnaj dziejnaściu prakuratury, jakaja nie dapuskaje da pieradačy ŭ sud spraŭ, jakija nie ŭtrymlivajuć dastatkovych dla asudžeńnia dokazaŭ vinavataści. Padobnyja, i navat bolš žorstkija, filtry majucca va ŭsich pravavych sistemach, adnak adsotak apraŭdalnych prysudaŭ tam niesuvymierna vyšejšy (varjujecca ad 10 da 20% i navat bolš)».

Paraŭnajma hetyja ličby: 0,3% u Biełarusi i 10–20% u demakratyčnych krainach.

U liku hetych dziesiaci pracentaŭ i 4 hady turmy Atroščankavu i Parfiankovu za ich palityčny pratest. U ich ledźvie nie trapiŭ i školnik Łohinaŭ ź Viciebska, na jakoha chacieli paviesić zabojstva. Tolki dziakujučy zvyšnastojlivaści baćkoŭ, jaho sprava niadaŭna stała pakazalnym vyniatkam, jaki tolki paćviardžaje praviła.

Heta i jość košt dyktatury i jaje psieŭdazakonnaści.

Heta i jość realnaja ličba achviaraŭ złačynnaha režymu — 6000–12000 čałaviek u hod. Ludziej, jakim łamajuć losy, jakija vychodziać — kali vychodziać — maralnymi i fizičnymi kalekami, suchotnikami, recydyvistami.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?