U vioscy Astrašycki haradok u historyka — kulturnym centry «Rycarski Zamak» adzinaccaty raz adbyŭsia adzin z najstarejšych biełaruskich festaŭ siaredniaviečnaj kultury i muzyki «Bieły Zamak 2011». U hetym hodzie fest sabraŭ udzielnikaŭ nia tolki ź biełaruskich kłubaŭ siaredniaviečnaj kultury, ale i pradstaŭnikoŭ z Maskvy, Sankt-Pieciarburhu i navat Barnauła. Prahrama fiestyvalu była składziena ažno na try dni. Najbolšyja ž vidoviščy festu — konny turnir i buhurty (masavyja bojki) adbylisia ŭ zaklučny dzień «Biełaha Zamku».
Tak biełaruskaje vojska vyhladała piać stahodździaŭ tamu.
Stać na kaleni pierad bojkaj - znak pavahi pierad supiernikam.
Buhurty ładzilisia ŭ pamiaškańni, bo na zimovym nadvorji ŭsia rekanstrujavanaja zbroja pakryvajecca iržoj.
Panienki pieražyvajuć padčas boju za svaich rycaraŭ.
Toj, chto zvaliŭsia na padłohu ŭžo nie moža praciahvać bojku.
U hetaj bojcy pieramahli “Vojski VKŁ”.
Hledačy.
Pierakur byvaje i ŭ rycaraŭ VKŁ.
Zabity.
Bojki adbyvajucca vielmi imhnienna i pa-sapraŭdnamu.
Tak raspačaŭsia konny turnir.
Adno z samych składanych spabornictvaŭ na kani – pikaj źniać kołca.
Na miescy kapusty raniej byli čałaviečyja hałovy.
Dvuboj.
Vieršnik.