Siaredzina nulavych hadoŭ była śvietłym i aptymistyčnym časam: ukrainskaja «Aranžavaja revalucyja» sparadziła ŭsplosk hramadzka-palityčnaj aktyŭnaści ŭ susiednich krainach — u tym liku ŭ Rasiei. Usplosk toj zachapiŭ i aŭtara hetych radkoŭ, i, vidać, dziakujučy hetamu vy ich ciapier i čytajecie.

Prykładna ŭ toj čas mnie daviałosia paznajomicca taksama i z Alaksiejem Navalnym — aktyvistam partyi «Jabłyk», čałaviekam užo tady dosyć viadomym u vuzkaj maskoŭskaj tusoŭcy palitaktyvistaŭ roznych kirunkaŭ. Prajšło vosiem hadoŭ — i toj dziełavy chłopiec ź vialikaj hikaŭskaj mabiłaj u paciertym skuranym futlary, jaki pravodziŭ treninhi dla naziralnikaŭ na vybarach u ofisie «Jabłoka» i vioŭ, zdajecca, niejkuju małacikavuju pieradačku pra haradzkija prablemy na radyjo «Echo Moskvy», pieratvaryŭsia ŭ hałoŭnuju nadzieju rasiejskaj demakratyčnaj apazycyi. Žyćcio — cikavaja reč.

Trochi dumak pra Alaksieja Navalnaha — z nahody taho, što pišacca pra jaho ŭ biełaruskich ŚMI:

Ci možna skazać, što Navalny ŭźnik niadkul i štučna raskručvajecca, jak niekali Łukašenka?

Nie! U maskoŭskaj palitycy jon viadomy ŭžo hadoŭ dziesiać jak spačatku adzin z najbolš vidnych aktyvistaŭ partyi «Jabłoko», arhanizatar prajektu pa ŭnutrymaskoŭskich haradzkich prablemach, potym jak arhanizatar debataŭ i ŭžo potym jak błohier pa antykarupcyjnaj temie.

Ci źjaŭlajecca Navalny rasiejskim imperyjalistam?

Niama takoha rasiejskaha palityka, jaki b skazaŭ, što jon suprać intehracyi ź Biełaruśsiu i Ŭkrainaj.
Ale varta razumieć, što ahulnaja pobytavaja rasiejskaja słavianafilija i žadańnie da intehracyi z tymi ž biełarusami karanicca čaściej za ŭsio nie ŭ złoj vole ci idejnym imperyjaliźmie — a ŭ nieznajomaści z sapraŭdnaj Biełaruśsiu, u stereatypach pra Biełaruś, siarod jakich samy hałoŭny i samy niapravilny — «biełarusy — takija ž, jak my». Strašnaha ŭ hetym ničoha niama, ad biełarusaŭ patrabujecca tolki paśladoŭnaja spakojnaja tłumačalnaja praca.

Što ž tyčycca palityki, adroźnieńnie rasiejskich liberałaŭ ad čekistaŭ-kleptakrataŭ i ad RPC ŭ tym, što ŭ libierałaŭ nie staić zadačy aneksii Biełarusi i źniščeńnia biełaruskaj movy i kultury. Jany za dyjaloh i prynamsi za toje, kab intehracyja adbyvałasia na dobraachvotnaj asnovie (što dla biełarusaŭ razumieje pad saboj mahčymaść ad jaje admovicca).

Pa biełaruskim internecie chodziać vyrvanyja z kantekstu cytaty Navalnaha pra dačynieńni ź Biełaruśsiu i Ŭkrainaj, ale prynamsi dla adnaje ź ich jość pieršakrynica, dzie vidno, što jon havoryć biez anijakaj čarnasociennaj ahresii. Źviarnicie ž uvahu, jak Alaksiej niekalki razoŭ vidavočna marna sprabuje danieści da apantanaj ukrainskaj žurnalistki, što jon nie vystupaje suprać ukrainskaj niezaležnaści:

Alaksiej Navalny nia byŭ siarod tych rasiejskich apazycyjaneraŭ, jakija ź siaredziny 1990-ch rehularna jeździać na Płošču ŭ Miensk i ŭ kaho ŭ 2006 hodzie navat była moda nasić bieł-čyrvona-biełyja ściažki i słuchać NRM. Ale treba razumieć, što ŭsio heta ludzi biespasiarednie ź jaho palityčnaha lahieru — uziać taho ž Mikitu Białych, jaki na 25 Sakavika adnojčy navat vystupaŭ na mitynhu ŭ Miensku. Rasiejskija liberały byli i zastajucca hałoŭnaj antyłukašenkaŭskaj i probiełaruskaj siłaj u Rasiei, i Navalny — častka hetaj siły.

Ci źjaŭlajecca Navalny nacyjanalistam?

Ja b skazaŭ, što Alaksiej nie nacyjanalist, a levy liberał.

Z partyi «Jabłyk» jaho vyhnali nie stolki za nacyjanalizm -- heta była tolki padstava, a za toje, što jon pačaŭ stvarać realnuju kankurencyju tahačasnamu partyjnamu kiraŭnictvu,
za niepadkantrolnaść i za rezkuju apazycyjnaść.

Krychu paźniej ź «Jabłyka» za toje samaje byŭ vyklučany inšy małady perspektyŭny palityk, Ilja Jašyn — ale da jaho vypadku nijakaha nacyjanalizmu nie pryšyvali.

Taksama ŭzhadajma, što mienavita dziakujučy Navalnamu za kraty trapiŭ rasiejski nacyst Marcinkievič («Ciasak»), paśla viadomaj bojki, jakuju Ciasak zładziŭ na arhanizavanych Alaksiejem publičnych debatach.

Padsumoŭvajučy, dla rasiejcaŭ

Navalny ciapier apazycyjny palityk numar adzin, i heta dobra.
Pra jaho pieramohu na vybarach maskoŭskaha haradzkoha hałavy ciapier nia jdziecca — ale pytańnie tyčycca viartańnia niepradkazalnaści i kankurentnaści ŭ rasiejskuju palityku ci prynamsi pra šans na heta.
Varta radavacca za susiedziaŭ.

Što ŭvohule my chočam ad idealnaha rasiejskaha, skažam, prezydenta? Kab jon raspłakaŭsia, parvaŭ na hałavie vałasy, ustaŭ na kaleni i addaŭ Smalenščynu?

Budźma realistami:

Biełaruś i Rasieja — heta roznyja krainy z roznymi intaresami. Ź luboj rasiejskaj uładaj, navat kali prezydentam była b Valeryja Navadvorskaja, daviałosia b i daviadziecca vieści doŭhija i niaprostyja pieramovy
i pa hazie, i pa vyviezienych za hady savieckaj akupacyi kulturnych kaštoŭnaściach, i pa asadžeńni čarnobylskich chmaraŭ na Mahiloŭščynu, i pa ŭsim.

Inšaja reč, što

liberalnaja, prazachodniaja i cyvilizavanaja Rasieja stratehična vyhadniejšaja dla Biełarusi,
čym Rasieja ahresiŭnaja, aŭtarytarnaja i azijopskaja. Varta spadziavacca, što Alaksiej Navalny dapamoža joj ruchacca ŭ słušnym kirunku.
Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?