Ad momantu aryštu hiendyrektara «Urałkalija» Uładzisłava Baŭmhiertniera nie ścichajuć sprečki. Chto ŭ hetym kanflikcie maje racyju, a chto — nie. Vy za kaho, za Łukašenku, ci Rasiju?

«Niama tut nijakich biełaruskich intaresaŭ. Pył u vočy. Razborki pamiž kłanami Pucina i Miadźviedzieva», — napisaŭ Franak Viačorka.

Kaniečnie, pazicyja «my ŭsie ŭ biełym», a tyja chaj što chočuć, toje i robiać, vielmi pryvabnaja. Ale, prabačcie, što tady «biełaruskija intaresy», kali nie «Biełaruśkalij»?

Pradpryjemstva, jakoje ŭ vialikaj stupieni kormić siońnia Biełaruś i papaŭniaje biudžet.

I ŭ intaresach biełaruskaj dziaržavy zachavać hetaje pradpryjemstva ad bandyckaha zachopu ci bankructva. Pakul što nichto tak i nie atrymaŭ nijakich paćvierdžańniaŭ, što rasijski bok byŭ u hetaj spravie «biełym i puchnatym». Razam z tym, možna, kaniečnie, stavić pytańnie ab mietadach, jakim čynam heta viadzie hetaje zmahańnie.

«Ličyš, što ŭ Łukašenki adbyłosia praśviatleńnie, jon staŭ niezaležnikam, i ŭ imia biełaruskich intaresaŭ pajšoŭ na kanflikt z Rasiejaj?», — pytajecca ŭ mianie Franak Viačorka.

Nie, nie liču. Ale liču, što intaresy Łukašenki mohuć supadać ź intaresami biełaruskaj dziaržavy. Nie zaŭsiody, ale mohuć. I abaviazkova treba adździalać paniatki «dziaržava» i «ŭłada». Chaj pafasna hučyć, ale ŭłada moža pamianiacca, kali zaŭhodna. Dziaržava zastajecca.

Kali ŭ niejkim vypadku Łukašenka dziejničaje ŭ intaresach dziaržavy, to jaho treba padtrymlivać. Heta nie značyć padtrymlivać jaho całkam i va ŭsim. Niemahčyma padtrymlivać raźmiaščeńnie pad Lidaj vajskovaj bazy ci represii.

Ale kali Łukašenka sprabavaŭ pačać za košt Vieniesueły pačać dyviersifikacyju pastavak paliva, to heta tre' było padtrymać. Pra dyviersifikacyju havaryli ŭsie apazicyjaniery 20 hadoŭ. Kali ž jana pačała choć niejak realizoŭvacca, to z usich bakoŭ pačułasia: «Navošta? Heta ž doraha. Rasija ŭsio adno pradaść tańniej». A chiba niechta kazaŭ, što za enierhietyčnuju niezaležnaść budzie zapłačanaja nizkaja cana? I škada, što takaja ideja tak i nie atrymała raźvićcia.

Toje samaje z «Biełaruśkalijem». Nichto nie kaža, što pradpryjemstva nie moža być pradadzienym. Moža. Ale sumlenna i adkryta. Havaryć pra adkrytaść siońnia nie vypadaje. Tamu ŭ našych intaresach zachavać jaho na budučyniu.

Myśleńnie «Čym horš im, tym lepš nam» absalutna destruktyŭnaje. Nielha adkidać absalutna ŭsio ŭ siońniašniaj RB tolki tamu, što heta zroblena pry Łukašenku.

U bolšaj pierśpiektyvie ja pierakanany: usio, što addalaje Biełaruś ad Rasii — idzie na karyść dziaržavie. Jak i ŭsio, što nabližaje Biełaruś da Jeŭropy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?