Jaho dzied skončyŭ u pačatku XX st. Niaśvižskuju nastaŭnickuju sieminaryju, kala saraka hadoŭ nastaŭničaŭ. Unuk maje ŭsie šancy dahnać prodka — jon raspačaŭ čaćviorty dziasiatak hadoŭ na nialohkaj školnaj nivie.

 Aleś Jaźvinski kala škoły, u jakoj pracuje ad 1979 hoda.

Aleś Jaźvinski kala škoły, u jakoj pracuje ad 1979 hoda.

«Ja sam skončyŭ hetuju škołu, bolš za tryccać hadoŭ vykładaju ŭ joj. Unuki maich kolišnich vučniaŭ chutka pojduć vučycca», — raskazvaje nastaŭnik fizkultury Niaśvižskaj škoły №3 Aleś Jaźvinski. 15 studzienia jaho razam ź piaćciu nastaŭnikami Minščyny, siabrami apazicyjnych partyj, vyklikała zahadčyca ŭpraŭleńnia adukacyi Minabłvykankama Taisa Danilevič, kab vystavić ultymatum: abo praca, abo partyja. Aleś Jaźvinski abraŭ treci šlach — źviarnuŭsia ŭ prakuraturu.

Nastaŭnik patanaje ŭ papierach

U Niaśviž Aleś Jaźvinski pierabraŭsia z baćkami z Puchavickaha rajona ŭ pačatku 1970‑ch. Davučyŭsia ŭ starejšych kłasach škoły №3, pastupiŭ u instytut, a ŭ 1979‑m viarnuŭsia siudy nastaŭnikam fizvychavańnia. «Za try

Aleś Jaźvinski nar. u 1957 u vioscy Omielna Puchavickaha rajona. Ad 1979 vykładaje fizvychavańnie ŭ škole №3 Niaśviža. Žanaty. Maje dvuch synoŭ i dačku.

dziesiacihodździ vykładańnia ŭ škole ŭ arhanizacyjnym płanie siońnia najhoršaja dla pracy situacyja. Takoha navat za Brežnievym nie było, — kaža jon. — Nastaŭniki prosta patanajuć u papierach.
My pieratvarajemsia ŭ robataŭ, jakija ŭvieś čas rychtujuć spravazdačy
, amal nie majučy času na asnoŭnuju dziejnaść — navučańnie dziaciej. Praz heta šmat chto kidaje nastaŭnictva dy sychodzić na volny chleb. Z našaj škoły ŭžo syšli nastaŭniki śpievaŭ i muzyki i malavańnia, jakim skaracili hadziny».

Nastaŭnik pryhadvaje svajho dzieda pa baćkavaj linii, vypusknika Niaśvižskaj nastaŭnickaj sieminaryi:

«Dzied raskazvaŭ, što najlepšy čas dla jahonaj prafiesii byŭ za palakami — za miesiačny zarobak jon moh kupić karovu.

Słova pana nastaŭnika było zakonam «. Pryjšli saviety, pačałasia kalektyvizacyja. Viaskoŭcy zavitali da nastaŭnika raicca, ci iści ŭ kałhas. Jon im kaža — iści, bo ziamlu adbiaruć u lubym vypadku, a nie addasi sam — pajedzieš ź dziećmi ŭ Sibir. Tak jon spryčyniŭsia da arhanizacyi pieršaha kałhasa na Staŭbcoŭščynie.

Ciapier u nastaŭnika niama takoha aŭtarytetu, jaho nichto nie słuchaje, navat dzieci. A zarobak — śmiešny.

Tym nie mienš, syny Jaźvinskaha abrali piedahahičnuju adukacyju. Praŭda, starejšy, Źmicier, pa śpiecyjalnaści nie pracuje, ihraje ŭ muzyčnym hurcie «Rachis». A voś Jura, małodšy, pajšoŭ u baćku — vučycca na nastaŭnika fizvychavańnia. Dačka Natalla pastupiła ŭ Jeŭrapiejski humanitarny ŭniviersitet.

Budź hatovy da biespracoŭja

Spadar Aleś — siabar Kansiervatyŭna‑Chryścijanskaj Partyi BNF, u Froncie ad pačatku isnavańnia arhanizacyi. Na pytańnie, što značyć być nastaŭnikam‑apazicyjanieram u maleńkim haradku, spadar Aleś adkazvaje prosta:

«Pracu i palityku nie źmiešvaju».

U horadzie i rajonie jaho dobra viedajuć jak frontaŭca, vydaŭca papularnaj u Niaśvižy haziety «Brama». Ale ŭ škole Aleś Jaźvinski tolki nastaŭnik. Adno što vychoŭvaje ŭ dziaciej pačućcie patryjatyzmu. Ładzić letniki ŭ Mikałajeŭščynie, na radzimie Kołasa, arhanizoŭvaje vyjezdy na śviaty siaredniaviečnaj kultury.

Da surjoznych kanfliktaŭ z čynoŭnikami ŭ Jaźvinskaha nikoli nie dachodziła. Byli incydenty, kaža nastaŭnik, ale

viertykalščyki zaŭsiody namahalisia dziejničać u ramkach isnych zakonaŭ.

Adnojčy niaśvižskija frontaŭcy navat vyjhrali sud u rajvykankama. Pahroza pryjšła nie adtul, adkul jon čakaŭ.

Jaje ideał — maŭklivaja, biezydejnaja istota

Spadar Aleś niekalki dzion nie moh sabracca z dumkami paśla vizitu da čynoŭnicy ź Minabłvykankama. Ad nastaŭnika ź Niaśviža razam z šaściu inšymi piedahohami kiraŭnica abłasnoha adździeła adukacyi zapatrabavała vyjści z apazicyjnaj partyi. Inakš straciš pracu.

«Ja nie trymaju na ludziej kryŭdy. I na Taisu Danilevič jak na čałavieka nie kryŭduju, bo nie mnie jaje sudzić. Ale mnie robicca žachliva ad dumki, što takija ludzi, jak jana, kirujuć na viarchach, dy jašče ŭ sistemie adukacyi. Jaje ideał nastaŭnika — maŭklivaja, biezydejnaja istota, hatovaja vykanać luby zahad».

Jon nie chvalić siabie, nie załomvaje ruk. «Ja pracuju, jak atrymlivajecca, jak pracuje bolšaść. Nie dasiahnuŭ vyšyniaŭ, ale i nie maju spahnańniaŭ, kab być zvolnienym». U šafie jahonaha školnaha kabinieta, nibyta pratestujučy suprać lišniaj ścipłaści haspadara pakoja, lažyć stos hramat za spartyŭnyja dasiahnieńni školnych kamandaŭ.

Siamion Piečanko, Niaśviž—Minsk

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0