Ministr zamiežnych spraŭ Litvy Audronius Ažubalis, jaki zastupaje na pasadu dziejnaha staršyni Arhanizacyi pa biaśpiecy i supracoŭnictvie ŭ Jeŭropie (ABSIE), zaklikaŭ urad Biełarusi pierahledzieć svajo rašeńnie ab niepraciahnieńni mandata ofisa ABSIE ŭ Minsku.

Zajavu Ažubalisa 31 śniežnia apublikavaŭ sajt litoŭskaha źniešniepalityčnaha viedamstva.

Ažubalis vykazaŭ «hłybokaje škadavańnie» pa pryčynie niepraciahnieńnia mandata ofisa ABSIE ŭ Minsku biełaruskimi ŭładami. «Heta tym bolš rasčaroŭvaje ŭ śviatle abaviazacielstvaŭ, uziatych na siabie kiraŭnikami dziaržavy i ŭrada na samicie ABSIE ŭ Astanie», — havorycca ŭ zajavie.

Pavodle słoŭ dypłamata, z 1998 hoda ofis ABSIE ŭ Minsku akazvaŭ cennuju padtrymku namahańniam urada, nakiravanym na sadziejničańnie instytucyjanalnamu budaŭnictvu, umacavańnie viaršenstva zakona i raźvićcio adnosin z hramadzianskaj supolnaściu ŭ adpaviednaści z pryncypami i abaviazacielstvami ABSIE, a taksama na raspracoŭku mier u ekanamičnaj i ekałahičnaj śfierach. «Mandat ofisa nie byŭ vykanany, — padkreśliŭ Ažubalis. — Jość važnaja praca dla praciahu dziejnaści ABSIE ŭ Biełarusi».

Ažubalis zaklikaŭ biełaruskija ŭłady pierahledzieć svaju pazicyju takim čynam, kab ABSIE zmahła zachavać svaju prysutnaść u Minsku.

Termin dziejańnia mandata ofisa ABSIE ŭ Minsku, jaki praciahvaŭsia štohod, minaje 31 śniežnia 2010 hoda. U hety dzień biełaruski bok pryniaŭ rašeńnie nie praciahvać mandat.

Jak zajaviŭ pres-sakratar MZS Biełarusi Andrej Savinych, hetaje rašeńnie «abumoŭlena adsutnaściu abjektyŭnych padstaŭ dla zachavańnia misii ABSIE ŭ Biełarusi». Pavodle słoŭ Savinych, acenka vynikaŭ dziejnaści ofisa ABSIE ŭ Minsku pakazvaje, što mandat ofisa vykanany.

20 śniežnia ŭ Minsku było apublikavana zaklučeńnie mižnarodnych naziralnikaŭ Biuro pa demakratyčnych instytutach i pravach čałavieka ABSIE i Parłamienckaj asamblei ABSIE, pavodle jakoha prezidenckija vybary, jakija prajšli ŭ Biełarusi, nie adpaviadali standartam arhanizacyi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?