Pra heta paviedamlaje hazieta «Süddeutsche Zeitung». Jak piša vydańnie, fiederalny urad Niamieččyny choča pakarać biełaruskija ułady za pieraśled apazicyi.

U hetaj suviazi Bierlin zaklikaje ES da viartańnia da palityki sankcyj u dačynieńni da režymu.

Hetuju temu jeŭrapiejskija ministry abmiarkujuć 31 studzienia.

Pačynajučy ad 2004-ha, Brusel nieadnarazova uvodziŭ sankcyi suprać Biełarusi, u tym liku i zabaronu na ujezd ŭ krainy ES dla Łukašenki dy inšych vysokich biełaruskich čynoŭnikaŭ. Adnak u 2008 hodzie hetyja sankcyi byli zamarožanyja.

Niamieckija vydańni cytujuć słovy ministra zamiežnych spraŭ Niamieččyny Hida Vestervele, jaki ŭ suviazi sa sprečnymi prezidenckimi vybarami 19 śniežnia, masavymi aryštami i źbićciom krytykaŭ režymu, a taksama rašeńniem Minska začynić ofis ABSIE zajaviŭ, što «adstały antydemakratyčny kurs minskaha kiraŭnictva» viadzie «krainu ŭ izalacyju i škodzić nasielnictvu».

«Tyja, chto manipuluć vybarami i masava kidajuć u turmy ludziej, žadajučych skarystacca svaim pravam na svabodu słova i svabodu schodaŭ, nie jość partnerami dla ES», padkreśliŭ Viestervele.

Taksama, pišuć niamieckija ŚMI sa spasyłkaj na MZS FRH, adbyłasia telefonnaja razmova pamiž ministram Hida Vestervele i jaho amierykanskaj kalehaj Chiłary Klintan.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?