Jahiełonski šlach» praz Krakaŭ, Lublin, Biełaruś i na Vilniu — heta padarožža ŭ minułaje1386—1611 hh. pa śladach karaloŭ, kupcoŭ i artystaŭ. Z 1 pa 14 lipienia mižnarodnyturystyčna-kulturny park Via Jagiellonica arhanizuje padarožža «Jahiełonskim šlacham» z nahody580-j hadaviny Hrodzienskaj unii.
Palaki i litoŭcy z adnaho boku, biełarusy dy ŭkraincy z druhoha… Chacia ŭ našych narodaŭ supolnaje minułaje, adnak niama mahčymaści lohka ŭstupać u kantakt adzin z adnym. Asnoŭnaj pryčynaj hetaha źjaŭlajucca nie moŭnyja adroźnieńni, a adsutnaść svabodnych miežaŭ. Padarožžy ŭ susiednija krainy ŭskładniaje šenhienskaja viza — sučasnaja ściana, jakaja dzielić narody pašpartnymi i vizavymi abaviazkami.
Składanaja situacyja była taksama i ŭ 1386 hodzie, kali vialiki kniaź litoŭski Jahajła, jaki žyŭ u Vilni, adpraviŭsia ŭ Krakaŭ, jaki byŭ tady stalicaj, kab atrymać karonu Polskaha karaleŭstva. Jedučy z Bresta ŭ Lublin, jon pierasiek varožuju — da niadaŭniaha — miažu, jakaja adździalała roznyja nie tolki palityčna, ale kulturna i relihijna krainy. U čas svajho padarožža Jahajła byŭ achryščany, ažaniŭsia na karalevie Jadvizie i staŭ karalom Polščy.
Paśla
Karaleŭski trakt niadaŭna byŭ adnoŭleny turystyčnaj arhanizacyjaj «Jahiełonski šlach» u jakaści mižnarodnaha turystyčnaha šlachu Via Jagiellonica.Heta pryvablivaje da naviedvańnia z metaj adryćcia histaryčnaj, a taksama sučasnaj kulturnaj spadčyny susiedziaŭ (prapanovu dapaŭniaje Via Mercatoria — handlovy šlach
Da ŭdziełu ŭ padarožžy «Jahiełonski šlach» zaprašajucca ŭsie achvotnyja. Udzieł płatny. Bolš padrabiaznuju infarmacyju možna atrymać na sajcie ŭstanovy viajagiellonica.eu