Kancler FRH Anhieła Mierkiel i bolšaść ministraŭ jaje kabinieta voźmuć udzieł u mitynhu «za adkrytuju i talerantnuju Hiermaniju», sklikanym pa inicyjatyvie lideraŭ musulmanskich supołak paśla sieryi terarystyčnych aktaŭ u Francyi.
Mitynh, jaki projdzie la Bradenburhskaj bramy ŭ centry Bierlina ŭ aŭtorak, naviedajuć, jak čakajecca, lidary apazicyjnych partyj i prezident Hiermanii Joachim Haŭk.
Mierkiel padziakavała lidaram čatyrochmiljonnaj musulmanskaj supolnaści Hiermanii za toje, što jany biez pramarudžańnia asudzili akty hvałtu ŭ Francyi.
Jana zajaviła, što isłam źjaŭlajecca «častkaj Hiermanii», a siabie nazvała lidaram ŭsich niemcaŭ.
Raniej viadučyja niamieckija palityki zaklikali aktyvistaŭ antyisłamskaha ruchu PEGIDA («Zaniepakojenyja jeŭrapiejcy suprać isłamizacyi Zachadu») admovicca ad zapłanavanaha na paniadziełak maršu ŭ Drezdenie, dzie padobnaja akcyja raniej sabrała 18 tysiač čałaviek.
U adras PEGIDA čujucca abvinavačvańni ŭ tym, što ruch ekspłuatuje u svaich metach zabojstva, učynienyja džychadzistami ŭ Francyi.
Akcyi ŭ padtrymku ruchu i suprać jaho zapłanavanyja ŭ mnohich haradach Hiermanii, u tym liku ŭ Hanoviery, Dziusieldorfie i inšych, paviedamlaje telekampanija ARD.
U Lejpcyhu akcyja budzie nasić nazvu LEGIDA. Tut taksama zapłanavana vystupleńnie ich praciŭnikaŭ.
Svaja PEGIDA, jak pieradaje Frans pres, stvorana ŭ Šviejcaryi.





