Raniej «Naša Niva» raskazvała pra rekłamu inicyjatyvy ŭ kanałach, nabližanych da siłavikoŭ, jakaja prapanoŭvała pakajacca pa pošcie i jechać dadomu.

Ciapier biełarusam, jakija ŭciakli ad represij u inšyja krainy, pačali prychodzić asabistyja paviedamleńni, dzie im prapanujuć biaśpiečna viarnucca ŭ Biełaruś. Adpraŭniki śćviardžajuć, što viedajuć, jak składana atrymalniku žyć za miažoj. Adznačajuć, što šmat u čym salidarnyja ź imi, i navat nazyvajuć ich ludźmi, jakija ščyra lubiać svaju krainu. Paśla niekalkich ustupnych skazaŭ, «sapraŭdnyja patryjoty» prapanujuć abmierkavać pytańnie biaśpiečnaha viartańnia na radzimu.

«Škada. U vas byŭ šaniec usio vypravić»

Naša čytačka ŭciakła ź Biełarusi ŭ listapadzie 2020 hoda. Ale padobnaja prapanova «biaśpiečna» viarnucca pastupiła joj tolki ŭ siaredzinie sakavika hetaha hoda.

Paśla vybaraŭ dziaŭčyna spačatku siadzieła na sutkach, paźniej na jaje zaviali kryminalnuju spravu. Adnak takaja bijahrafija biełaruski nie pieraškodziła nieviadomym prapanavać joj jechać dadomu.

«Dobry dzień,*****! My viedajem pra tvaju składanuju situacyju za miažoj i hatovyja dapamahčy biaśpiečna viarnucca dadomu! My šmat u čym salidarnyja z taboj, ale heta treba abmiarkoŭvać! Kali hatovaja na dyjałoh, adkažy na paviedamleńnie», — havaryłasia ŭ pieršym paviedamleńni.

Dziaŭčyna praihnaravała prapanovu. Praz čatyry dni joj znoŭ pryjšło paviedamleńnie ad taho ž karystalnika:

«Ja tak razumieju, vam heta nie cikava. Škada. U vas byŭ šaniec usio vypravić».

Charakterna, što z druhoha razu surazmoŭca vyrašyŭ pierajści na «vy».

Kryścina (imia źmieniena pa prośbie hieraini) śćviardžaje, što dumak ŭstupać u pierapisku ŭ jaje nie było.

«Nie składana zdahadacca, što heta moža być chtości ź biełaruskich siłavych struktur. Vierahodniej za ŭsio, takim čynam jany chočuć znajści ludziej, jakija ŭ abmien na abiacańni viarnucca buduć źbirać infarmacyju dla biełaruskich śpiecsłužbaŭ.

U mianie Viber na polskim numary, ale ja nie stvaryła novy akaunt, a prosta źmianiła numar. Adpaviedna tyja, chto raniej viedaŭ moj biełaruski numar, atrymaŭ apaviaščeńnie ab jaho źmienie. Dumaju, mienavita tak jany zmahli vyjści na suviaź», — razvažaje dziaŭčyna.

«Da vas źviartajucca sapraŭdnyja patryjoty»

Jašče adzin naš čytač, jaki atrymaŭ paviedamleńnie padobnaje pa źmieście, taksama byŭ zatrymany ŭ žniŭni 2020 hoda. Vosieńniu taho ž hoda małady čałaviek źjechaŭ u Polšču. Prapanova pastupiła jamu 19 krasavika 2022 hoda. Dzianisu napisali ŭ WhatsApp. Aŭtar paviedamleńnia byŭ bolš šmatsłoŭny:

«Dobry dzień, Dzianisie. Da vas źviartajucca sapraŭdnyja patryjoty Respubliki Biełaruś, jakim nieabyjakavy jaje los u hetym niespakojnym śviecie. My viedajem, što vy majecie surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem, a vašaha zarobku ledź chapaje na toje, kab apłacić kamunalnyja pasłuhi. Vy daŭno nie bačyli svaich blizkich, siabroŭ, znajomych, svoj rodny horad — Ščučyn.

My razumiejem, što vam nie prosta znachodzicca za miežami našaj krainy. Vy nie možacie spakojna hladzieć na toje, jak nahniatajecca situacyja vakoł. Kali suśvietnyja siły imknucca ŭsio vyrašyć vyklučna siłavym sposabam. Biełaruś u niebiaśpiecy, vy joj patrebnyja, jak čałaviek, jaki ščyra jaje lubić. Tamu, my hatovyja akazać vam dapamohu ŭ biaśpiečnym viartańni na terytoryju Respubliki Biełaruś. Pryjšoŭ čas ad demahohii pierajści da kankretnych dziejańniaŭ. A vy hatovyja akazać krainie realnuju dapamohu?» — havaryłasia ŭ paviedamleńni.

Dzianis adreahavaŭ na prapanovu. Ale dyjałohu nie atrymałasia. Jaho paviedamleńni zastalisia biez adkazu. Na zvanki taksama trubku nichto nie źniaŭ.

«Ja vyrašyŭ ustupić u pierapisku vyklučna dziela cikavaści. Chaciełasia pasprabavać daviedacca, chto heta. Jakija abiacajuć «harantyi», cikava, chto naohuł moža takoje harantavać. Chaciełasia ŭsio heta vyśvietlić, a potym vykłaści ŭ internet i patrolić hetych «harantaŭ». Ale jany nie adkazali», — dzielicca Dzianis.

WhatsApp u chłopca zarehistravany na polskim numary. Małady čałaviek miarkuje, što jahony polski numar siłaviki daviedalisia ad jahonych baćkoŭ.

«U siaredzinie studzienia da baćkoŭ prychodziŭ niejki kapitan i čałaviek u cyvilnym, ich hałoŭnaja meta była daviedacca moj polski numar telefona. Jany pytalisia ŭ baćkoŭ, jak i kali ja źjechaŭ, praź jakuju turfirmu i h.d. Prasili polski numar, kab u ich była mahčymaść patelefanavać mnie. Adnak paśla hetaj razmovy jany nie zvanili. A prapanovu «biaśpiečna» viarnucca dadomu prysłali tolki zaraz», — raspavioŭ Dzianis.

«Adkazała, što z chuntaj nie supracoŭničaju»

Naša treciaja surazmoŭca kaža, što atrymała prapanovu «biaśpiečna viarnucca na radzimu» jašče ŭ pačatku lutaha hetaha hoda. Dziaŭčyna viała dyjałoh, ale ad supracoŭnictva ŭsio adno admoviłasia.

 «U Biełarusi ja dvojčy adbyvała administracyjny aryšt. U mianie prachodzili pieratrusy, ja bajałasia, što mohuć zavieści kryminalnuju spravu, tamu jašče ŭ kancy listapada 2020 hoda vyrašyła źjechać ź Biełarusi», — kaža jana.

Alona (imia źmieniena pa prośbie hieraini) uspaminaje, što paviedamleńni dziŭnaha charaktaru stali prychodzić joj u Telehram amal adrazu paśla adjezdu ŭ Polšču.

«Mnie staŭ pisać niejki małady čałaviek, ź jakim, pa jaho słovach, my kamunikavali ŭ adnym z čataŭ. Hety «čałaviek z čata» jašče tady zadavaŭ šmat pytańniaŭ. Cikaviŭsia, jak i za što mianie zatrymlivali, jak ja ŭładkavałasia ŭ Polščy, ci chaču ja viarnucca i h.d. Jaho pytańni jašče tady mnie zdalisia dziŭnymi, čymści nahadvali dopyt», — uspaminaje dziaŭčyna.

U kancy lutaha joj u Telehramie napisaŭ toj ža «čałaviek z čata», jak jon pradstaviŭsia, ale ź inšaha akaunta.

«Dziela cikavaści ja spytała, u čym sutnaść prapanovy. Surazmoŭca adkazaŭ, što treba budzie davać takuju-siakuju infarmacyju ab Polščy, a taksama pra peŭnych ludziej. U vypadku supracoŭnictva jon abiacaŭ zabiaśpiečyć biaśpiečnaje viartańnie ŭ Biełaruś i adsutnaść prablem pry pierasiačeńni miažy. Dla bolšaj pierakanaŭčaści dasłaŭ videa, na jakim žančyna, jakaja raniej ŭciakła ź Biełarusi, davała intervju dziaržaŭnym žurnalistam», — uspaminaje Alena.

Dziaŭčyna kaža, što sapraŭdy viedała pra toje, što hierainia siužetu dziaržaŭnych ŚMI raniej była siarod tych, chto ŭciok ź Biełarusi.

«Niehledziačy na heta, ja im adkazała, što z chuntaj nie supracoŭničaju. Praź niejki čas «čałaviek z čata» pradublavaŭ svaju prapanovu, spytaŭ, ci nie pieradumała ja. Naturalna ja znoŭ admoviłasia, paśla čaho zabłakavała jahony kantakt».

Surazmoŭnica kaža, što skrynoŭ pierapiski ŭ jaje nie zachavałasia, pakolki ŭ sakaviku jana jeździła ŭ Biełaruś, a pierad hetym pačyściła svoj telefon.

«Paśla pačatku vajny ja ŭžo pierastała čaho-niebudź bajacca, tamu navažyłasia źjeździć u Biełaruś. U metach biaśpieki ja papiarednie vydaliła ŭsio sa svajho telefona, zaviała novyja akaunty ŭ Telehram i Instagram. Na miažy da mianie nijakich pretenzij nie było, doma ja była bolš za 10 dzion, paśla čaho znoŭ bieśpieraškodna viarnułasia ŭ Polšču. Vidavočna, što kali b u pravaachoŭnikaŭ byli b da mianie pretenzii, to ja nie zmahła b biez prablem pierasiekčy miažu i viarnucca nazad», — razvažaje Alena.

ByPol: Jany prosta padmanvajuć ludziej

Pra toje, što heta nie adzinkavyja vypadki, «Našaj Nivie» paćvierdzili ŭ ByPol. Pa słovach Alaksandra Azarava, upieršyniu ab rassyłcy paviedamleńniaŭ z padobnymi prapanovami im stała viadoma ŭ śniežni 2021 hoda.

Alaksandr Azaraŭ

Alaksandr Azaraŭ

«Niekalki razoŭ da nas źviartalisia ludzi z takimi paviedamleńniami. Jany pytalisia, što rabić u takich vypadkach. My ž, viadoma, rekamiendavali pasyłać ich z takimi prapanovami kudy-niebudź padalej. Zaraz niešta padobnaje jany rassyłajuć bajcam bataljona Kastusia Kalinoŭskaha», — adznačyŭ Azaraŭ.

Byli vypadki, kali ludzi ŭstupali ŭ dyjałoh z adpraŭnikami padobnych paviedamleńniaŭ, kab daviedacca, što ad ich patrabujecca.

«Miechanizm dziejańnia vielmi prosty — jany adkazvajuć, što vy budziecie pieradavać im infarmacyju pra apazicyjna nastrojenych ludziej, jakija jość u vašym asiarodździ, i tady ŭ vas usio budzie dobra. Niejkich peŭnych zadač pa kolkaści infarmacyi pierad vami nie staviać. Prosta treba pracavać ahientam i davać infarmacyju i tady, jak jany abiacajuć, infarmatar zmoža žyć biez prablem».

Alaksandr Azaraŭ ličyć, što heta nie bolš, čym padman.

«Kali ŭ dačynieńni da čałavieka zaviedziena kryminalnaja sprava, to nichto jaje zakryvać nie budzie. Viadzieńniem kryminalnych spraŭ zajmajecca Śledčy kamitet, a hetuju hulniu viaduć apieratyŭniki z KDB ci HUBAZiKA, — vykazvaje jon mierkavańnie. — Takim čynam jany prosta padmanvajuć ludziej.

Ale treba razumieć, što zaŭsiody dzieści mohuć znajścisia niezadavolenyja i zajzdrosnyja ludzi, jakija, naprykład, zadajucca pytańniem, čamu ŭ niejkaha palityka ci aktyvista jość darahi aŭtamabil, a ŭ ich niama. Padumajuć, što treba niešta raskazać. Ale kali čałaviek choć raz pieradaść im infarmacyju, to jon adrazu ž trapić na kručok. Z taho boku buduć rabić skryny, zapisvać razmovy i hetak dalej, kab mieć kampramat na svajho ahienta. Kab toj užo nikoli nie zmoh admovicca ad supracoŭnictva».

Davoli poznaje źjaŭleńnie takoj aktyŭnaści pa viarboŭcy ahientaŭ za miažoj u ByPol tłumačać tym, što raniej siłavikam prosta nie chapała ruk, kab hetym zaniacca.

«Jany byli zadziejničanyja ŭ padaŭleńni pratestaŭ, potym u vyličeńni ŭdzielnikaŭ pa fota i videa, ale hety resurs užo vyčarpany, usich, kaho mahli, jany ŭžo apaznali. A rabić apieratyŭnuju pracu, za jakuju im płaciać hrošy, treba, tamu jany i stali hetym zajmacca. Akramia taho, nam dakładna viadoma, što ŭ našych orhanaŭ mocna ŭpali pakazčyki raskryvalnaści złačynstvaŭ i jany takim čynam pačynajuć šukać infarmacyju ad ludziej.

Taksama jany chočuć atrymlivać infarmacyju ab dziejnaści ByPol, ab štabie Śviatłany Cichanoŭskaj, ab NAU i Paŭle Łatušku, ab inšych palityčnych lidarach i aktyvistach. Adpraŭlać za miažu svaich ahientaŭ z šerahaŭ supracoŭnikaŭ MUS jany nie mohuć, tamu sprabujuć dziejničać takim čynam», — raspavioŭ «Našaj Nivie» kiraŭnik ByPol.

«Našu Nivu» finansujuć jaje čytačy — padtrymać prosta

Čytajcie taksama: 

Što za inicyjatyva, jakaja prapanuje biełarusam zamiežža «pakajacca» pa pošcie i viarnucca damoŭ?

«Ludzi źjazdžajuć z razumieńniem, što chutka jany nie viernucca». Psichołah pra novuju chvalu mihracyi ź Biełarusi

Raniej da jaho pryjazdžali žurnalisty ANT, a ciapier — AMAP. Što viadoma pra zatrymańnie 45-hadovaha tyktokiera

Клас
2
Панылы сорам
10
Ха-ха
28
Ого
0
Сумна
1
Абуральна
34