Hetyja vučeńni ‒ svajho rodu adkaz na ahresiŭnyja zajavy z Maskvy, jakaja pahražała nie pakinuć biez adkazu ŭstupleńnie Finlandyi i Šviecyi ŭ NATA. Pahrozy supravadžalisia demanstracyjaj siły: vajskovyja samaloty RF raz za razam stali pierasiakać finskuju miažu, siudy ž była pierakinutaja rakietnaja technika.
Detali vučeńniaŭ zasakrečanyja. Wall Street Journal paviedamlaje padrabiaznaści: u dvuchtydniovych vučeńniach «Arrow 22» udzielničajuć bolš za try tysiačy finskich sałdat, a taksama vajskovy kantynhient z ZŠA, Vialikabrytanii, Estonii i Łatvii.
U ahulnaj kolkaści ŭ Finlandyi kala 300 tysiač vajskovaha składu i 900 tysiač reziervistaŭ. Jaje armija ‒ adna z samych mahutnych u Jeŭropie. Kraina moža padać zajaŭku ŭ NATA ŭžo praź niekalki tydniaŭ.
Va ŭkrainskaj vajnie Chielsinki, jaki doŭhi čas zachoŭvaŭ niejtralitet, ustaŭ na bok Kijeva. Niahledziačy na tradycyjnuju palityku «nie davać uzbrajeńnie ŭ zony bajavych dziejańniaŭ», z pačatku vajny Finlandyja dała Ukrainie tysiačy adzinak supraćtankavaha ŭzbrajeńnia, praduktaŭ, bojeprypasaŭ — i heta histaryčny krok, jak skazała premjer-ministr Sana Maryn.
Choć staŭšy krainaj-udzielnicaj NATA, Finlandyja atrymaje harantyi biaśpieki ŭ ramkach 5-ha artykuła statuta NATA, jość adno vialikaje «ale», jakoje i turbuje ŭrad krainy. Samo pa sabie ŭstupleńnie budzie vielizarnaj pravakacyjaj Rasii da pačatku mahčymych bajavych dziejańniaŭ (a ź Finlandyjaj u RF ahulnaja miaža praciahłaściu bolš za 1300 km). Pamiž padačaj zajaŭki i pryniaćciem u skład Aljansu projdzie niekatory čas, i Rasija moža skarystacca mienavita hetym «aknom», piša Financial Times.
Tamu Finlandyja naroščvaje svoj bajavy patencyjał, nie čakajučy pryjomu ŭ NATA. Abvieščana ab zakupcy 64-ch vajennych źniščalnikaŭ Lockheed Martin F-35 dla ŭmacavańnia pavietranaj bajazdolnaści finaŭ.