Śpiektakl «Sonia». Novy Ryžski Teatr.

Śpiektakl «Sonia». Novy Ryžski Teatr.

U Minsku prachodzić najfajniejšy teatralny fiestyval «Panarama». Užo amal skončyłasia biełaruskaja častka, a nas čakaje jašče mižnarodnaja prahrama.

Śpiektakli inšaziemnych teatraŭ buduć prachodzić časam na nacyjanalnych movach, adnak hledačy zrazumiejuć usio, što adbyvajecca na scenie, dziakujučy sinchronnamu pierakładu abo subtytram.

16 i 17 kastryčnika. Łaŭreat jeŭrapiejskaj premii «Novaja teatralnaja realnaść» režysior Ałvis Chiermanis sa svaim Novym ryžskim teatram pradstavić mieładramu ź pieraapranańniem «Sonia» pavodle burlesknych apaviadańniaŭ Taćciany Tałstoj.

19 kastryčnika. «Pralatajučy nad hniazdom ziaziuli» Kiena Kizi. Uładalnik prestyžnaj «Załatoj maski» Baškirski dziaržaŭny akademičny teatr dramy imia Mažyta Hafury. Pačatak a 19‑j.

22 kastryčnika. Teatr Askarasa Karšunovasa pakaža šekśpiraŭski «Son u letniuju noč». Pačatak a 19‑j. Askaras Karšunovas — adzin z samych viadomych maładych režysioraŭ Jeŭropy, uładalnik teatralnych premijaŭ na Edynburhskim i Ryžskim fiestyvalach.

24 kastryčnika. Dramatyčny teatr imia Puškina (Mahnitahorsk) pakaža rasijskuju kłasiku pavodle Astroŭskaha «Navalnica». Pačatak a 19‑j.

25 kastryčnika. Z bolš ekzatyčnych krainaŭ: na fiestyvali vystupić teatr Gota Dulce ź Vieniesueły. Pastanoŭka «Hocin… usia reč u miry».

27 kastryčnika. Nie abydziecca i biez pryŭkrasnaj panaramaŭskaj zaviadzionki: kancert hurtoŭ, jakija składajucca z artystaŭ dramatyčnych teatraŭ, «Teatralny saŭnd». Udzielničajuć: «Srebnaje viasielle», «Dziecidziaciej», Naka, Malanka‑orchestra dy inšyja. Pačatak a 19‑j.

31 kastryčnika. Zakryje prahramu śpiektakl «Arlekin — słužka dvuch haspadaroŭ» miłanskaha teatra Piccolo Teatro di Milano, jakomu suśvietnuju viadomaść prynios zasnavalnik — słynny teatralny režysior i dramaturh Džordža Streler. Redki prykład praŭdzivaha teatralnaha čaraŭnictva, śpiektakl «Arlekin», žyvie svaim žyćciom ad časoŭ stvareńnia teatra, zaznaŭšy šmatlikija adnaŭleńni i madyfikacyi. Da 1961 rol Arlekina vykonvaŭ vialiki Marčeła Mareci, a paśla jaho śmierci ŭ 1963 — Fieruča Salery, čyje daścipnyja i płastyčna virtuoznyja truki ŭvajšli va ŭsie teatralnyja chrestamatyi śvietu. Pačatak a 12‑j i 19‑j.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?