Za aciapleńnie i aśviatleńnie katedža płoščaj u 203 kvadratnyja mietry ŽKH moža vystavić rachunak u 600 dołaraŭ! Ale dakładnych taryfaŭ na aciapleńnie i aśviatleńnie katedža pakul što nie viedajuć ni ŭ Ministerstvie ŽKH, ni na miescach.

Ujavim sabie zvyčajny pryvatny dom. Dom, zbudavany na vialikuju siamju, dzie b dziaduli i babuli žyli razam z unukami. Zbudavany, naprykład, hadoŭ z 10 tamu. Naprykład, u Dziatłavie Hrodzienskaj vobłaści.

Kali Alaksandr Pałavinka budavaŭ hety dom, a paśla za ŭłasnyja hrošy prakładaŭ da jaho darohu, svaimi rukami składaŭ kałodziež i padvodziŭ haz, jon i ŭjavić nie moh, što ŭ červieni 2010 hoda jaho žyllo paličać elitnym tolki tamu, što jaho płošča na 3 mietry pieravyšaje 200 m².

Alaksandr Pałavinka:

«Pryjšła papierka z vykankama: vaš dom zaličany ŭ śpis damoŭ pavyšanaj kamfortnaści. Pa płoščy. Abstalavany sistemaj miascovaj kanalizacyi i h.d. Ja pytajusia ŭ vykankamie: kim abstalavany?

Darohu vy nie rabili — ja padsypaŭ sam. Na haz ja asabista damaŭlaŭsia, paśla tolki praviali. Kacioł pastaviŭ sam. Chałodnuju vadu praź niejki čas praviali, ale ja joju nie karystajusia, u mianie kałodziež. Dyk kim abstalavany? A jany kažuć: vy ŭsio heta pastavili — nu dyk i płacicie! A my ličym pa mietrach…»

Zhodna z pastanovaj Saŭmina, z 1 červienia 2010 hoda fizičnyja asoby — ŭładalniki žylla płoščaj bolš za 200 kvadratnych mietraŭ, musiać napoŭnicu viartać vydatki na techabsłuhoŭvańnie i kamunalnyja pasłuhi.

Z dapamohaj supracoŭnikaŭ vykankama Alaksandr Vasilevič padličyŭ: uzimku, kali pačniecca aciaplalny siezon, płata za jaho dom moža dasiahnuć 1 miljona 800 tysiač rubloŭ!

Dla aliharcha, jaki pražyvaje ŭ raskošnych «charomach», heta byli b kapiejki. Ale dla zvyčajnaha čałavieka — bolš za dva miesiacovyja zarobki.

Alaksandr Pałavinka: «Pracuju ŭ banku inkasataram. Atrymlivaju kala 700 tysiač rubloŭ. Da taho ž, uziali kredyt na pakupku kvatery dla dački — 1 miljon 300 tysiač za miesiac treba addavać.

My z žonkaj harbacimsia, cybulu vyroščvajem… Tut jašče hetaja biada zvaliłasia».

U Ministerstvie žyllova-kamunalnaj haspadarki kažuć, što prablemy z vyznačeńniem kryteraŭ «elitnaści» ciapier sapraŭdy jość. A kab pravieryć, ci sapraŭdy płata za katedž moža pieravysić 600 dołaraŭ, paraili źviarnucca ŭ miascovyja žyllova-kamunalnyja haspadarki.

Supracoŭnik Ministerstva ŽKH: «Miascovyja orhany ŭłady sami prymajuć taryfy. Kali b jany pa Biełarusi byli adzinyja, my b padličyli da rubla i skazali vam. A tak — nie atrymajecca».

U Dziatłaŭskim ŽKH nam lohka naličyli za «elitny» dom pieršyja 110 tysiač. Jany pojduć na apłatu techničnaha absłuhoŭvańnia:

Supracoŭnica Dziatłaŭskaha ŽKH: «Kali ŭ vas prapisana 2 čałavieki, pa normie heta 50 kvadratnych mietraŭ. Za ich vy z 1 červienia zapłacicie pa 296 rubloŭ. 50×296 = 14 tysiač 800 rubloŭ. Ad 203 adnimajem 50 — atrymlivajem 153 «lišnija» mietry. Za ich taryf — 622,5 rubloŭ. Pamnažajem 153 na 622,5 i atrymlivajem 95 tysiač 242,5 rubli. Składajem dźvie ličby… Takim čynam, vy budziecie za heta płacić 110 tysiač 43 rubli».

Padličyć płatu za haz i elektraenierhiju ŭ ŽKH dapamahčy nie zmahli. Maŭlaŭ, nie naša sprava. Alaksandr Pałavinka, abapirajučysia na źviestki pra toje, što sioleta biełarusy apłačvajuć hetyja vydatki tolki na 1/3, paprostu pamnožyŭ ličby ź letašniaj zimovaj «žyroŭki» na try… I pačaŭ šukać, dzie b nabyć torfabrykiet.

Ale ŭ adździele zbytu RUP «Hrodnaenierha» paviedamili, što nie ŭsio tak prosta. Dla ŭładalnikaŭ žylla płoščaj, bolšaj za 200 kvadrataŭ, budzie vyznačany peŭny taryf na elektraenierhiju. Ale… pakul čynoŭniki jaho jašče nie viedajuć!

Supracoŭnik RUP «Hrodnaenerha»:

«Pakul jašče niama taryfaŭ. Nam taryfy na elektraenierhiju dla damoŭ pavyšanaj kamfortnaści jašče nie daviali».

U hrodzienskim upraŭleńni ŽKH nam patłumačyli, u čym sprava. U pastanovu Saŭmina, zhodna ź jakoj uładalniki «lišnich» mietraŭ i elitnaha žylla musiać płacić za kvateru napoŭnicu, ciapier unosiacca źmieny:

Supracoŭnica hrodzienskaha ŭpraŭleńnia ŽKH: «U tuju pastanovu Savieta ministraŭ, praz jakuju, jak vy kažacie, niervujucca ludzi, jak raz ciapier unosiacca źmieny. I pakul jana da nas na ŭzhadnieńnie nie pryjšła. Tamu ničoha peŭnaha ja vam zaraz skazać nie mahu. Jakija tam buduć źmieny — nichto nie viedaje».

Tym časam, da druhoj dekady lipienia, kali biełarusy pavinny atrymać «žyroŭki» za červień, zastalisia ličanyja dni. Jakimi b nie byli źmieny ŭ pastanovie Saŭmina, uletku kvaternaja płata ŭładalnikaŭ žylla «pavyšanaj kamfortnaści» źmienicca niaznačna. A dalej… ludzi buduć zapasacca torfabrykietam i sa stracham čakać zimy.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?