Paśla vidavočna niespraviadlivych i niedemakratyčnych prezidenckich vybaraŭ 19 śniežnia aŭtarytarny kiraŭnik Biełarusi Alaksandr Łukašenka nahadaŭ svaim suajčyńnikam i ŭsiamu śvietu, što bačańnie svabodnaj i mirnaj Jeŭropy, jakoje skłałasia paśla chałodnaj vajny, tak i zastałosia niavykananym.
Na praciahu miesiaca ahienty Łukašenki źbivali, aryštoŭvali i zapałochvali apanientaŭ uładaŭ u sprobie padavić lubuju iskru niepadparadkavańnia.
Biełaruś jak kraina viedaje, što takoje pakuty: Chałakost źniščyŭ tut kvitniejučuju habrejskuju supolnaść, niekalki samych žorstkich bitvaŭ Druhoj suśvietnaj vajny adbylisia na terytoryi krainy, respublika pieražyła dziesiacihodździ aŭtarytarnaha kiravańnia savieckaj ułady, a ŭ 1986 tut vypała 70 adsotkŭ radyjoaktyŭnych apadkaŭ paśla avaryi na Čarnobylskaj AES. Pry hetym za 20 hadoŭ niezaležnaści paśla razvału Savieckaha sajuza biełarusy bačyli jak ichnija susiedzi, byłyja sacyjalistyčnyja Polšča i Litva, radykalna palepšyli ŭzrovień žyćcia, svabodna vybirali ŭładu i stali aktyŭnymi ŭdzielnikami Jeŭraźviaza i NATA.
Z prychodam da ŭłady ŭ 1994 h. Łukašenka ŭtrymlivaje kantrol, niejtralizuje i zapałochvaje svaich krytykaŭ. Jon i jahonyja nabližanyja kantralujuć telebačańnie, a ŭ 2008 jon vydaŭ zakon ab ŚMI, kab zakryć niezaležnuju presu i takim čynam zadušyć palityčnyja debaty. U Biełarusi niama svabody schodaŭ.
Tym nie mienš, navat pa standartach Łukašenki ŭzmacnieńnie žorstkaści mier paśla śniežańskich vybaraŭ adroźnivajecca represijami: bolš za 600 čałaviek byli aryštavanyja pravaachoŭnymi orhanami Biełarusi ŭ dzień hałasavańnia i paśla vybaraŭ. U ich liku byli žurnalisty, pradstaŭniki hramadzianskaj supolnaści, palityčnyja aktyvisty i navat 6 z 9 kandydataŭ u prezidenty, čatyry ź jakich zastajucca ŭ turmie. Zatrymanyja
Jeŭrapiejskija i amierykanskija čynoŭniki sprabavali supracoŭničać z uładami Biełarusi z 2008 hoda, spadziajučysia zaachvocić Łukašenku palepšyć mietady svajho kiravańnia i pieraduchilić dalejšuju izalacyju i pryhniot naroda. My vierym u karyść dypłamatyčnaha supracoŭnictva, ale kali adzin z bakoŭ pavaročvajecca śpinoj da prahresu, treba reahavać. Raźvićcio padziej paśla vybaraŭ u minułym miesiacy pakazvajuć miežy kantaktaŭ z Łukašenkam i pakazvajuć na nieabchodnaść novaha padychodu.
Situacyja ŭ Biełarusi patrabuje rašučaha i bieskampramisnaha adkazu ad usich bakoŭ. Palitviaźni, aryštavanyja biełaruskimi ŭładami, uklučajučy čatyroch kandydataŭ u prezidenty, pavinnyja być nieadkładna vyzvalenyja, i im pavinna być harantavana biaśpieka. Da taho času, pakul nie budzie pierakanaŭčych dokazaŭ, što heta adbyłosia, i nie budzie adnaznačna prademanstravana, što biełaruskija ŭłady surjozna staviacca da asnoŭnych pravoŭ svaich hramadzian, my prapanujem ažyćciavić nastupnyja piać krokaŭ:
Biełaruś moža i pavinna być kvitniejučaj i svabodnaj krainaj, jak i jejnyja susiedzi. Biełarusy pavinnyja viedać, što ŭ ciažkuju chvilinu ZŠA i Jeŭropa razam na ichnim baku. Łukašenka i jahony ŭrad treba prymusić zapłacić adčuvalnuju, sur`ioznuju canu za ich aŭtarytaryzm i represii. Kali ministry JEZ sustrenucca ŭ paniadziełak, kab abmierkavać temu Biełarusi, my spadziajemsia, što jany buduć razumieć, što pryjšoŭ čas dla pryncypovaha padychodu i dla rašučych dziejańniaŭ pa abodva baki akijana.
Džon Kiery —
Džo Libierman — niezaležny sienatar ad štata Kanektykut, staršynia sienackaha kamiteta nacyjanalnaj biaśpieki.