Kančatkovaje rašeńnie pa hetym pytańni pakul jašče nie pryniata.
«Praca nad zakonaprajektam praciahvajecca, dyskusii jašče buduć, ale kirunak vyznačany», — piša Vieraščuk.
Abmierkavańnie hetaha pytańnia vice-premjerka apisała tak: «Pytańnie nie stolki jurydyčnaje, kolki palityčnaje. Z adnaho boku pašpart akupanta dapamahaje prostamu čałavieku vyžyć padčas časovaj akupacyi. Ź inšaha boku — jak heta rastłumačyć našym hramadzianam, jakija stajać naśmierć za nas usich na pieradavoj?»
«Možna doŭha i składana dyskutavać na temu jurydyčnych tonkaściaŭ, pravoŭ čałavieka i nieabchodnaści vyžyvać u akupacyi. Ale nie budziem zabyvacca: na čyrvonym rasijskim pašparcie šmat ukrainskaj kryvi — vajskoŭcaŭ i cyvilnych, žančyn i dziaciej», — dadała Vieraščuk.
U abmierkavańniach pad pastom vice-premjerki pieravažnaja bolšaść kamientaroŭ — usie jany napisanyja pa-ŭkrainsku i z patryjatyčnych pazicyj — skiravanyja suprać takoha namieru ŭrada.
Ludzi źviartajuć uvahu na toje, što mnohija ludzi mahli zastacca pad akupacyjaj tolki tamu, što nie mieli inšaha vybaru, rasijskija pašparty im mohuć naviazvacca siłaj, a ich pryniaćcie moža być adzinaj mahčymaściu dla vyžyvańnia i pieratryvańnia.
Urešcie, vykazvajuć kamientatary niepakoj, pryniaćcie takoha zakona moža mieć vynikam toje, što nasielnictva, pastaŭlenaje faktyčna ŭ situacyju pamiž mołatam i kavadłam i zmušanaje padparadkavacca cisku z boku akupantaŭ, stanie prosta bajacca viartańnia ŭkrainskaj ułady. I heta akurat toje, čaho vielmi chacieli b rasijanie.
nu. i čym hetkaja "demakratyja" adroźnivajecca ad našaj? dzie sodziać za kamientary i t.p.
i
čym takaja "svaboda vybaru" adroźnivajecca ad našaj?